1Moj 8, 1-22 |   |
1. Kniha Mojžišova
8. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli.
2 Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.
3 Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.
4 V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte.
5 Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov.
6 Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,
7 a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.
8 Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.
9 Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.
10 Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.
11 K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.
12 Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.
13 Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.
14 Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.
15 Tu riekol Boh Nóachovi:
16 Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.
17 Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.
18 Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.
19 Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach.
20 Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.
21 Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
22 Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.
2 Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.
3 Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.
4 V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte.
5 Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov.
6 Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,
7 a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.
8 Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.
9 Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.
10 Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.
11 K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.
12 Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.
13 Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.
14 Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.
15 Tu riekol Boh Nóachovi:
16 Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.
17 Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.
18 Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.
19 Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach.
20 Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.
21 Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
22 Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.
1Moj 8, 1-22 | |