1. Kniha Mojžišova
45. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Tu sa už Jozef nemohol zdržať pred všetkými, čo stáli okolo neho, a zavolal: Pošlite všetkých von odo mňa. A tak nikto nestál pri Jozefovi, keď sa dal poznať svojim bratom.
2 Dal sa do hlasitého plaču, takže to počuli aj Egypťania; i dopočul sa o tom aj dom faraónov.
3 Vtedy povedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu nemohli odpovedať, lebo boli zmätení jeho prítomnosťou.
4 Potom Jozef povedal svojim bratom: Pristúpte bližšie ku mne! Keď pristúpili bližšie, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.
5 Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.
6 Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy.
7 Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie.
8 Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom.
9 Chytro choďte domov k môjmu otcovi a povedzte mu: Tak hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom; poď ku mne a nemeškaj!
10 Budeš bývať v krajine Góšen a budeš blízko mňa, ty aj tvoji synovia, aj synovia tvojich synov, tvoje ovce i tvoj dobytok, i všetko, čo máš.
11 Budem ťa živiť - lebo ešte päť rokov potrvá hlad - aby si nevyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domácnosť so všetkým, čo máš.
12 Hľa, na vlastné oči vidíte, i môj brat Benjamín vidí, že sám osobne hovorím s vami.
13 Dajte správu môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte i o všetkom, čo ste videli, a potom rýchlo priveďte sem môjho otca.
14 Nato padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal; aj Benjamín plakal na jeho pleciach.
15 I pobozkal všetkých svojich bratov a plakal v ich objatí. Potom sa bratia rozprávali s ním.
16 Po faraónovom dome sa rozniesla zvesť: Prišli Jozefovi bratia. Zapáčilo sa to faraónovi aj jeho sluhom.
17 Tu povedal faraón Jozefovi: Povedz svojim bratom: Takto urobte: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte domov do Kanaánu.
18 Potom vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu časť Egypta, aby ste jedávali z najlepších plodín krajiny.
19 A ty im vydaj rozkaz: Toto urobte: Vezmite si z Egypta vozy pre svoje deti a ženy, naložte na ne aj otca a príďte!
20 Nebanujte za svojím zariadením, lebo najlepšia časť celého Egypta bude vaša.
21 A Izraelovi synovi tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a dal im stravu na cestu.
22 Každému z nich dal sviatočné šaty, Benjamínovi však dal 300 šekelov striebra a pätoro sviatočných šiat.
23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov, ktoré niesli najlepšie veci z Egypta, desať oslíc, čo niesli obilie, chlieb a jedlo pre otca na cestu.
24 Tak prepustil svojich bratov; keď odchádzali, povedal im: Nevaďte sa po ceste!
25 Bratia odišli z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi.
26 A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celým Egyptom. No otcovo srdce ostalo chladné, lebo im neveril.
27 Keď mu však vyrozprávali všetko, čo im hovoril Jozef, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jákob pookrial na duchu.
28 Vtedy povedal Izrael: Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem a uvidím ho skôr, ako umriem.
2 Dal sa do hlasitého plaču, takže to počuli aj Egypťania; i dopočul sa o tom aj dom faraónov.
3 Vtedy povedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu nemohli odpovedať, lebo boli zmätení jeho prítomnosťou.
4 Potom Jozef povedal svojim bratom: Pristúpte bližšie ku mne! Keď pristúpili bližšie, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.
5 Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.
6 Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy.
7 Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie.
8 Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom.
9 Chytro choďte domov k môjmu otcovi a povedzte mu: Tak hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom; poď ku mne a nemeškaj!
10 Budeš bývať v krajine Góšen a budeš blízko mňa, ty aj tvoji synovia, aj synovia tvojich synov, tvoje ovce i tvoj dobytok, i všetko, čo máš.
11 Budem ťa živiť - lebo ešte päť rokov potrvá hlad - aby si nevyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domácnosť so všetkým, čo máš.
12 Hľa, na vlastné oči vidíte, i môj brat Benjamín vidí, že sám osobne hovorím s vami.
13 Dajte správu môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte i o všetkom, čo ste videli, a potom rýchlo priveďte sem môjho otca.
14 Nato padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal; aj Benjamín plakal na jeho pleciach.
15 I pobozkal všetkých svojich bratov a plakal v ich objatí. Potom sa bratia rozprávali s ním.
16 Po faraónovom dome sa rozniesla zvesť: Prišli Jozefovi bratia. Zapáčilo sa to faraónovi aj jeho sluhom.
17 Tu povedal faraón Jozefovi: Povedz svojim bratom: Takto urobte: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte domov do Kanaánu.
18 Potom vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu časť Egypta, aby ste jedávali z najlepších plodín krajiny.
19 A ty im vydaj rozkaz: Toto urobte: Vezmite si z Egypta vozy pre svoje deti a ženy, naložte na ne aj otca a príďte!
20 Nebanujte za svojím zariadením, lebo najlepšia časť celého Egypta bude vaša.
21 A Izraelovi synovi tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a dal im stravu na cestu.
22 Každému z nich dal sviatočné šaty, Benjamínovi však dal 300 šekelov striebra a pätoro sviatočných šiat.
23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov, ktoré niesli najlepšie veci z Egypta, desať oslíc, čo niesli obilie, chlieb a jedlo pre otca na cestu.
24 Tak prepustil svojich bratov; keď odchádzali, povedal im: Nevaďte sa po ceste!
25 Bratia odišli z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi.
26 A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celým Egyptom. No otcovo srdce ostalo chladné, lebo im neveril.
27 Keď mu však vyrozprávali všetko, čo im hovoril Jozef, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jákob pookrial na duchu.
28 Vtedy povedal Izrael: Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem a uvidím ho skôr, ako umriem.