1Moj 32, 1-33 |   |
1. Kniha Mojžišova
32. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov.
2 Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli.
3 Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim.
4 Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu.
5 A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz.
6 Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach.
7 Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov.
8 Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory
9 a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť.
10 Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou:
11 Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory.
12 Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi.
13 Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať.
14 I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava:
15 dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov,
16 tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat.
17 Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami.
18 Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou,
19 odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami.
20 Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete,
21 a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme.
22 Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore.
23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku.
24 Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal.
25 Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.
26 Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil.
27 A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.
28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si.
30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal.
31 Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.
32 Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro.
33 Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.
2 Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli.
3 Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim.
4 Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu.
5 A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz.
6 Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach.
7 Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov.
8 Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory
9 a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť.
10 Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou:
11 Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory.
12 Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi.
13 Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať.
14 I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava:
15 dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov,
16 tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat.
17 Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami.
18 Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou,
19 odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami.
20 Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete,
21 a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme.
22 Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore.
23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku.
24 Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal.
25 Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.
26 Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil.
27 A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.
28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si.
30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal.
31 Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.
32 Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro.
33 Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.
1Moj 32, 1-33 | |