1Moj 21, 1-34

          

1. Kniha Mojžišova

21. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1  Hospodin navštívil Sáru, ako sľúbil, a splnil, čo bol Sáre zasľúbil.

2  Sára počala a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril.

3  Abrahám dal svojmu synovi, ktorý sa mu narodil, a ktorého mu porodila Sára, meno Izák.

4  Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal.

5  Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák.

6  Vtedy Sára povedala: Boh ma urobil predmetom smiechu; každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať.

7  A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna.

8  Chlapec rástol a odlúčila ho od pŕs. V ten deň, keď bol Izák odlúčený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu.

9  Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka,

10  povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom.

11  Abraháma však táto reč o jeho synovi veľmi zamrzela.

12  Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi.

13  Ale aj zo syna dievky učiním národ, lebo je tvojím potomkom.

14  Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.

15  Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov,

16  odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať.

17  Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol.

18  Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ.

19  Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca.

20  A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec.

21  Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta.

22  V tom čase povedal Abímelech a jeho vojvodca Píchól Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.

23  Tak mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priazeň tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec.

24  Abrahám odpovedal: Prisahám.

25  Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili.

26  Nato Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedieť, ani som o tom dodnes nepočul.

27  Vtedy Abrahám vzal ovce aj dobytok a dal ich Abímelechovi; tak títo dvaja uzavreli zmluvu.

28  Abrahám však postavil nabok sedem jahniat zo stáda.

29  Abímelech sa opýtal Abraháma: Čo s tými siedmimi jahňatami, ktoré si postavil nabok?

30  A ten odpovedal: Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat, aby mi to bolo na svedectvo, že som vykopal túto studňu.

31  Preto dostalo to miesto meno Beér-Šeba, lebo tam obaja prisahali.

32  Tak uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom vstal Abímelech a jeho vojvodca Píchól a vrátili sa do krajiny Filištíncov.

33  Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, večného Boha.

34  Abrahám býval dlhý čas ako cudzinec v krajine Filištíncov.

   1Moj 21, 1-34