Jób 9, 1-35 |   |
Kniha Jób
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?
3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď.
4 Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu?
5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil.
6 Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú.
7 On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať.
8 On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora.
9 On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy.
10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy.
11 Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám.
12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš?
13 Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby.
14 O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu?
15 Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť.
16 Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas.
17 Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany,
18 nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou.
19 Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá?
20 Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného.
21 Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom.
22 Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec.
23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných.
24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda?
25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré.
26 Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.
27 Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa,
28 ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš.
29 Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať?
30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane,
31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť.
32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd!
33 Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch.
34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila;
35 potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.
2 Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?
3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď.
4 Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu?
5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil.
6 Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú.
7 On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať.
8 On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora.
9 On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy.
10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy.
11 Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám.
12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš?
13 Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby.
14 O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu?
15 Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť.
16 Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas.
17 Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany,
18 nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou.
19 Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá?
20 Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného.
21 Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom.
22 Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec.
23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných.
24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda?
25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré.
26 Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.
27 Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa,
28 ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš.
29 Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať?
30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane,
31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť.
32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd!
33 Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch.
34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila;
35 potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.
Jób 9, 1-35 | |