Jób 4, 1-21 |   |
Kniha Jób
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal:
2 Znesieš to, ak sa pokúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov?
3 Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochabnuté ruky.
4 Kto sa potkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a podlomené kolená si posilňoval.
5 Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený.
6 Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť a nie ti je nádejou bezúhonnosť tvojich ciest?
7 Rozpomeň sa, kto kedy nevinný zahynul a kde boli zničení čestní ľudia.
8 Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať.
9 Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu.
10 Rev leva, hlas šelmy i zuby levíčat sa zlomia.
11 Lev zhynie bez koristi, mláďatá levice sa rozpŕchnu.
12 Slovo sa prikradlo ku mne, sluch môj začul z neho šepot.
13 V myšlienkach z nočných videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí,
14 zachvátil ma strach i chvenie, všetky moje kosti zachveli sa strachom;
15 vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele.
16 (Ktosi) zastal, nerozoznal som jeho výzor; pred mojím zrakom mihla sa postava, začul som tichučký hlas:
17 Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom?
18 Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby.
19 Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj základ; rozmliaždia ich skôr než mole;
20 od rána do večera ich rozbijú; nik ani nezbadá, už hynú naveky!
21 Zaiste, keď im vytrhnú stanové kolíky, umierajú, ale bez múdrosti.
2 Znesieš to, ak sa pokúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov?
3 Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochabnuté ruky.
4 Kto sa potkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a podlomené kolená si posilňoval.
5 Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený.
6 Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť a nie ti je nádejou bezúhonnosť tvojich ciest?
7 Rozpomeň sa, kto kedy nevinný zahynul a kde boli zničení čestní ľudia.
8 Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať.
9 Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu.
10 Rev leva, hlas šelmy i zuby levíčat sa zlomia.
11 Lev zhynie bez koristi, mláďatá levice sa rozpŕchnu.
12 Slovo sa prikradlo ku mne, sluch môj začul z neho šepot.
13 V myšlienkach z nočných videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí,
14 zachvátil ma strach i chvenie, všetky moje kosti zachveli sa strachom;
15 vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele.
16 (Ktosi) zastal, nerozoznal som jeho výzor; pred mojím zrakom mihla sa postava, začul som tichučký hlas:
17 Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom?
18 Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby.
19 Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj základ; rozmliaždia ich skôr než mole;
20 od rána do večera ich rozbijú; nik ani nezbadá, už hynú naveky!
21 Zaiste, keď im vytrhnú stanové kolíky, umierajú, ale bez múdrosti.
Jób 4, 1-21 | |