Jób 20, 1-29 |   |
Kniha Jób
20. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal:
2 Na to mi moje myšlienky odpovedajú, preto je vzrušené moje srdce.
3 Počujem karhanie, ktoré ma uráža, a moje presvedčenie núti ma odpovedať.
4 Nevieš to oddávna, odkedy bol človek postavený na zem,
5 že jasot vinníkov trvá krátko a radosť bezbožných je len na okamih?
6 Aj keď jeho povýšenosť stúpne po nebesá a jeho hlava dotýka sa nebies,
7 zahynie navždy ako jeho vlastný výkal; tí, čo ho videli, povedia: Kde je?
8 Odletí ako sen, takže ho nenájdu, zmizne ako nočná vidina.
9 Oko, ktoré ho zhliadlo, už ho neuzrie, a nezočí ho už ani jeho obydlie.
10 Jeho synovia budú hľadať priazeň núdznych a jeho ruky musia vrátiť jeho bohatstvo.
11 Jeho kosti sú plné mladistvej sily, no tá si s ním ľahne do prachu.
12 Hoc mu zlo sladko chutí v ústach a skryje si ho pod jazykom,
13 ak si ho aj šetrí a nepustí ho, ba drží si ho v ďasnách:
14 jedlo sa mu zmení v útrobách, žlčou vretenice bude v jeho vnútri.
15 Pohltal bohatstvo, ale vyvráti ho, Boh mu ho vyženie z brucha.
16 Sať bude vreteničí jed a usmrtí ho jazyk zmije.
17 Nech sa nekochá v riekach oleja ani v potokoch medu a smotany.
18 Vráti svoj zisk a neprehltne ho, nebude plesať nad bohatstvom získaným výmenou.
19 Lebo utláčal a opúšťal bezmocných, uchvátil dom, ktorý nepostavil.
20 Pretože nevedel uspokojiť vlastné brucho, nezachráni sa ani tým, čo mu je najmilšie.
21 Nikto neunikol jeho pažravosti, preto jeho blaho nepotrvá.
22 V plnom dostatku bude v úzkych, celá moc biedy doľahne naň.
23 Keď si bude chcieť naplniť brucho, Hospodin zošle naňho páľu svojho hnevu a spustí naňho dážď svojich striel.
24 Ak ujde pred železným pancierom, prestrelí ho bronzový luk.
25 Oštep mu vyjde chrbtom a blesk žlčníkom, hrôza ho zachváti.
26 Úplná tma je preňho pripravená, strávi ho oheň, čo nik nerozdúchal; zle obíde aj ten, čo sa zachráni v jeho stane.
27 Nebesá odhalia jeho vinu, i zem povstane proti nemu.
28 Výnos jeho domu pôjde do cudziny, rozleje sa v deň Jeho hnevu.
29 Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč.
2 Na to mi moje myšlienky odpovedajú, preto je vzrušené moje srdce.
3 Počujem karhanie, ktoré ma uráža, a moje presvedčenie núti ma odpovedať.
4 Nevieš to oddávna, odkedy bol človek postavený na zem,
5 že jasot vinníkov trvá krátko a radosť bezbožných je len na okamih?
6 Aj keď jeho povýšenosť stúpne po nebesá a jeho hlava dotýka sa nebies,
7 zahynie navždy ako jeho vlastný výkal; tí, čo ho videli, povedia: Kde je?
8 Odletí ako sen, takže ho nenájdu, zmizne ako nočná vidina.
9 Oko, ktoré ho zhliadlo, už ho neuzrie, a nezočí ho už ani jeho obydlie.
10 Jeho synovia budú hľadať priazeň núdznych a jeho ruky musia vrátiť jeho bohatstvo.
11 Jeho kosti sú plné mladistvej sily, no tá si s ním ľahne do prachu.
12 Hoc mu zlo sladko chutí v ústach a skryje si ho pod jazykom,
13 ak si ho aj šetrí a nepustí ho, ba drží si ho v ďasnách:
14 jedlo sa mu zmení v útrobách, žlčou vretenice bude v jeho vnútri.
15 Pohltal bohatstvo, ale vyvráti ho, Boh mu ho vyženie z brucha.
16 Sať bude vreteničí jed a usmrtí ho jazyk zmije.
17 Nech sa nekochá v riekach oleja ani v potokoch medu a smotany.
18 Vráti svoj zisk a neprehltne ho, nebude plesať nad bohatstvom získaným výmenou.
19 Lebo utláčal a opúšťal bezmocných, uchvátil dom, ktorý nepostavil.
20 Pretože nevedel uspokojiť vlastné brucho, nezachráni sa ani tým, čo mu je najmilšie.
21 Nikto neunikol jeho pažravosti, preto jeho blaho nepotrvá.
22 V plnom dostatku bude v úzkych, celá moc biedy doľahne naň.
23 Keď si bude chcieť naplniť brucho, Hospodin zošle naňho páľu svojho hnevu a spustí naňho dážď svojich striel.
24 Ak ujde pred železným pancierom, prestrelí ho bronzový luk.
25 Oštep mu vyjde chrbtom a blesk žlčníkom, hrôza ho zachváti.
26 Úplná tma je preňho pripravená, strávi ho oheň, čo nik nerozdúchal; zle obíde aj ten, čo sa zachráni v jeho stane.
27 Nebesá odhalia jeho vinu, i zem povstane proti nemu.
28 Výnos jeho domu pôjde do cudziny, rozleje sa v deň Jeho hnevu.
29 Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč.
Jób 20, 1-29 | |