Jób 28, 1-28 |   |
Kniha Jób
28. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú.
2 Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy.
3 Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny.
4 Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí.
5 Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom.
6 Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata.
7 Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie.
8 Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil.
9 Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy,
10 v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne,
11 zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo.
12 Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
13 Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých.
14 Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa.
15 Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.
16 Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom.
17 Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety.
18 Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.
19 Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom.
20 Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
21 Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom.
22 Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.
23 Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste!
24 Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom.
25 Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru,
26 keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku,
27 už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal.
28 Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
2 Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy.
3 Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny.
4 Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí.
5 Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom.
6 Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata.
7 Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie.
8 Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil.
9 Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy,
10 v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne,
11 zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo.
12 Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
13 Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých.
14 Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa.
15 Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.
16 Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom.
17 Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety.
18 Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.
19 Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom.
20 Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
21 Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom.
22 Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.
23 Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste!
24 Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom.
25 Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru,
26 keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku,
27 už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal.
28 Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
Jób 28, 1-28 | |