Jób 17, 1-16

          

Kniha Jób

17. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1  Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostáva mi len hrob.

2  Veru, posmech je mojím údelom, a moje oči sa unavili ich spurnosťou.

3  U seba zlož za mňa záloh! Kto iný by mi podal ruku?

4  Lebo Ty si im zastrel myseľ, aby nechápali, preto ich ani nevyvýšiš.

5  Kým niekto kvôli podielu udáva priateľov, oči jeho synov slabnú.

6  Urobil ma príslovím pre ľudí a predo mnou si odpľúvajú.

7  Oko sa mi kalí od príkoria a všetky moje údy sú sťa tieň.

8  Poctiví žasnú nad tým a nevinný sa rozhorčuje nad bohorúhačom.

9  Spravodlivý sa drží svojej cesty; kto má čisté ruky, silnie stále viac.

10  Vy však poďte sem znova všetci, i keď múdreho medzi vami nenájdem.

11  Moje dni uplynuli; zničené sú moje plány, nádeje môjho srdca.

12  Obracajú mi noc na deň: svetlo je vraj bližšie ako tma.

13  Či môžem dúfať? Podsvetie mi bude domom; vo tme usteliem si lôžko;

14  hrobovej jame poviem: Ty si môj otec! a červom: Matka a sestra moja!

15  Kde je teda moja nádej? Kto uzrie splnenie mojej nádeje?

16  Zostúpia so mnou do podsvetia, ak spolu klesneme do prachu.

   Jób 17, 1-16