Kniha Jób
27. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Jób pokračoval vo svojej reči a povedal:
2 Akože žije Boh, ktorý mi odníma právo, a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil:
3 Pokiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne:
4 moje ústa nevyrieknu nič nepravé, ani môj jazyk nevypovie lož.
5 Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny,
6 svojej spravodlivosti držím sa pevne a nespustím sa jej, moje svedomie ma nekarhá ani za jeden môj deň.
7 Nech môj nepriateľ pochodí ako previnilec a môj protivník ako zločinec.
8 Lebo akú nádej na zisk má bezbožník, keď Boh mu odníme život?
9 Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie?
10 Môže sa tešiť zo Všemocného a vzývať Boha v každý čas?
11 Poučím vás o Božom zasahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim.
12 Ajhľa, vy všetci ste to videli, prečo teda prednášate takú márnosť?
13 Toto je u Boha údel bezbožníka, taký dedičný diel dostanú násilníci od Všemocného.
14 Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho potomkovia sa nenasýtia chlebom.
15 Smrť pochová tých, čo zostanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať.
16 Ak aj nahromadí striebra ako prachu a opatrí si šatstva ako hliny,
17 opatrí síce, ale oblečie si ich spravodlivý a striebro rozdelí nevinný.
18 Postavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal hájnik.
19 Boháč si raz ľahne, ale viac to nespraví, otvorí oči, a už ho niet.
20 Hrôza ho prekvapí ako povodeň, za noci uchváti ho víchrica.
21 Zdvihne ho východný vietor a musí ísť, odveje ho z miesta, kde žil.
22 Boh bude dorážať naňho bez ľútosti, pred Jeho rukou musí zutekať.
23 Zatlieskajú nad ním dlaňami, vypískajú ho z miesta, kde žil.
2 Akože žije Boh, ktorý mi odníma právo, a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil:
3 Pokiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne:
4 moje ústa nevyrieknu nič nepravé, ani môj jazyk nevypovie lož.
5 Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny,
6 svojej spravodlivosti držím sa pevne a nespustím sa jej, moje svedomie ma nekarhá ani za jeden môj deň.
7 Nech môj nepriateľ pochodí ako previnilec a môj protivník ako zločinec.
8 Lebo akú nádej na zisk má bezbožník, keď Boh mu odníme život?
9 Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie?
10 Môže sa tešiť zo Všemocného a vzývať Boha v každý čas?
11 Poučím vás o Božom zasahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim.
12 Ajhľa, vy všetci ste to videli, prečo teda prednášate takú márnosť?
13 Toto je u Boha údel bezbožníka, taký dedičný diel dostanú násilníci od Všemocného.
14 Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho potomkovia sa nenasýtia chlebom.
15 Smrť pochová tých, čo zostanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať.
16 Ak aj nahromadí striebra ako prachu a opatrí si šatstva ako hliny,
17 opatrí síce, ale oblečie si ich spravodlivý a striebro rozdelí nevinný.
18 Postavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal hájnik.
19 Boháč si raz ľahne, ale viac to nespraví, otvorí oči, a už ho niet.
20 Hrôza ho prekvapí ako povodeň, za noci uchváti ho víchrica.
21 Zdvihne ho východný vietor a musí ísť, odveje ho z miesta, kde žil.
22 Boh bude dorážať naňho bez ľútosti, pred Jeho rukou musí zutekať.
23 Zatlieskajú nad ním dlaňami, vypískajú ho z miesta, kde žil.

