Jób 39, 1-30 |   |
Kniha Jób
39. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Či vieš, kedy sa skalné kozy rodia? Či pozoruješ bolesti liahnutia sa jeleníc?
2 Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú?
3 Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov,
4 ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia.
5 Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi,
6 ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok?
7 Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje;
8 sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň.
9 Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach?
10 Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny?
11 Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu?
12 Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu?
13 Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana?
14 Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať.
15 Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť!
16 Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna.
17 Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum.
18 Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom.
19 Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju?
20 Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot.
21 Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru.
22 Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi.
23 Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije.
24 S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk.
25 Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik.
26 Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh?
27 Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo?
28 Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari.
29 Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú.
30 Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on.
2 Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú?
3 Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov,
4 ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia.
5 Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi,
6 ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok?
7 Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje;
8 sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň.
9 Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach?
10 Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny?
11 Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu?
12 Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu?
13 Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana?
14 Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať.
15 Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť!
16 Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna.
17 Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum.
18 Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom.
19 Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju?
20 Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot.
21 Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru.
22 Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi.
23 Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije.
24 S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk.
25 Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik.
26 Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh?
27 Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo?
28 Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari.
29 Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú.
30 Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on.
Jób 39, 1-30 | |