Jób 10, 1-22 |   |
Kniha Jób
10. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Z tej duše sa mi spríkril život, dám voľný priebeh svojmu žiaľu nad sebou. Prehovorím v zatrpknutosti duše.
2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi poznať, prečo vedieš spor so mnou!
3 Robí Ti dobre, že utláčaš, že zavrhuješ dielo svojich dlaní a k rade bezbožných jasom prispievaš?
4 Či máš telesné oči? Či vidíš, ako vidí človek?
5 Sú Tvoje dni také ako dni človeka a Tvoje roky podobné ľudským dňom,
6 že pátraš po mojej vine a vyhľadávaš na mne hriech,
7 hoci vieš, že nie som vinný, a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne?
8 Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť.
9 Rozpomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu, ale chceš ma vrátiť do prachu!
10 Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr.
11 Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával.
12 Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha.
13 Hoci si to skrýval vo svojom srdci, viem, že si to mal v úmysle:
14 Ak zhreším, budeš ma striehnuť a nezbavíš ma mojej viny.
15 Keby som sa previnil, beda mi; keby som bol v práve, nesmiem zdvihnúť hlavu, nasýtený potupou a vidiac svoju biedu.
16 Ak sa zdvihnem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa predivne zachováš voči mne.
17 Postavíš si nových svedkov proti mne a vystupňuješ svoju nevôľu voči mne tým, že vymieňaš vojská proti mne.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo.
19 Bol by som, ako by som vôbec nebol býval, z matkinho života do hrobu odnesený.
20 Naozaj, málo je mojich dní. Nechaj ma, nech trochu pookrejem,
21 skôr ako nenávratne odídem do ríše tmy a tieňov smrti,
22 do ríše šera a hustej mrákavy, temnoty a zmätku, kde i jas je len mrákavou.
2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi poznať, prečo vedieš spor so mnou!
3 Robí Ti dobre, že utláčaš, že zavrhuješ dielo svojich dlaní a k rade bezbožných jasom prispievaš?
4 Či máš telesné oči? Či vidíš, ako vidí človek?
5 Sú Tvoje dni také ako dni človeka a Tvoje roky podobné ľudským dňom,
6 že pátraš po mojej vine a vyhľadávaš na mne hriech,
7 hoci vieš, že nie som vinný, a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne?
8 Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť.
9 Rozpomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu, ale chceš ma vrátiť do prachu!
10 Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr.
11 Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával.
12 Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha.
13 Hoci si to skrýval vo svojom srdci, viem, že si to mal v úmysle:
14 Ak zhreším, budeš ma striehnuť a nezbavíš ma mojej viny.
15 Keby som sa previnil, beda mi; keby som bol v práve, nesmiem zdvihnúť hlavu, nasýtený potupou a vidiac svoju biedu.
16 Ak sa zdvihnem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa predivne zachováš voči mne.
17 Postavíš si nových svedkov proti mne a vystupňuješ svoju nevôľu voči mne tým, že vymieňaš vojská proti mne.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo.
19 Bol by som, ako by som vôbec nebol býval, z matkinho života do hrobu odnesený.
20 Naozaj, málo je mojich dní. Nechaj ma, nech trochu pookrejem,
21 skôr ako nenávratne odídem do ríše tmy a tieňov smrti,
22 do ríše šera a hustej mrákavy, temnoty a zmätku, kde i jas je len mrákavou.
Jób 10, 1-22 | |