Lk 22, 1-71 |   |
Evanjelium podľa Lukáša
22. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.
2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.
3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;
4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.
5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.
7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
8 Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“
9 Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“
10 Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
11 a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«
12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“
13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.
15 Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.
16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“
17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.
18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“
19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“
20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.
22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“
23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.
24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
25 Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.
27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.
28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach
29 a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,
30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“
33 On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“
34 Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“
35 Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“
36 On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.
37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“
38 Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“
54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.
56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:
57 „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel:
58 „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“
59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“
60 Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.
61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“
62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“
65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte,
68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.
69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“
70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“
71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“
2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.
3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;
4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.
5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.
7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
8 Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“
9 Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“
10 Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
11 a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«
12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“
13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.
15 Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.
16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“
17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.
18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“
19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“
20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.
22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“
23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.
24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
25 Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.
27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.
28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach
29 a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,
30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“
33 On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“
34 Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“
35 Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“
36 On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.
37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“
38 Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“
54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.
56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:
57 „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel:
58 „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“
59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“
60 Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.
61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“
62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“
65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte,
68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.
69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“
70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“
71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“
Lk 22, 1-71 | |