Lk 2, 1-52 |   |
Evanjelium podľa Lukáša
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“
16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.
17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.
19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
23 ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,
30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
35 - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,
37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
49 On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“
16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.
17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.
19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
23 ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,
30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
35 - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,
37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
49 On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 1-52 | |