Lk 1, 1-80

          

Evanjelium podľa Lukáša

1. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

1  Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,

2  ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.

3  Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem,

4  aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.

5  Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.

6  Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.

7  Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.

8  Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom,

9  podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.

10  V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.

11  Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára.

12  Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.

13  Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.

14  Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.

15  Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý.

16  Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.

17  Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“

18  Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“

19  Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.

20  Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“

21  Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme.

22  Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.

23  Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.

24  Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:

25  „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

26  V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,

27  k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

28  Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“

29  Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

30  Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

31  Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.

32  On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,

33  naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34  Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

35  Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.

36  Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!

37  Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

38  Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

39  V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.

40  Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

41  Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.

42  Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

43  Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

44  Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.

45  A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

46  Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána

47  a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,

48  lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

49  lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno

50  a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

51  Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

52  Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

53  Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

54  Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,

55  ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

56  Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

57  Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.

58  Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.

59  Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.

60  Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“

61  Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“

62  Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.

63  Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.

64  Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.

65  Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.

66  A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.

67  Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:

68  „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

69  a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka,

70  ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov,

71  že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

72  Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu,

73  na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

74  aby sme mu bez strachu slúžili

75  vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

76  A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

77  a poučíš jeho ľud o spáse,

78  že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi

79  a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

80  Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

   Lk 1, 1-80