Lk 18, 1-43 |   |
Evanjelium podľa Lukáša
18. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
2 „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.
3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.«
4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,
5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“
6 A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!
7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«
13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“
21 On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
26 Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“
27 On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
28 Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“
29 On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,
30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“
31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“
38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
2 „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.
3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.«
4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,
5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“
6 A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!
7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«
13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“
21 On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
26 Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“
27 On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
28 Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“
29 On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,
30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“
31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“
38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Lk 18, 1-43 | |