EsG 1, 1-39 |   |
Ester Grécky
1. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 (1a) V druhom roku vlády veľkého kráľa Artaxerxa, prvý deň mesiaca nísana mal sen Mardochej, syn Jaira, Semeiovho syna, ktorý bol synom Kisaja z Benjamínovho kmeňa.
2 (1b) Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, významný človek, čo konal službu na kráľovskom dvore.
3 (1c) Bol jedným zo zajatcov, ktorých spolu s judským kráľom Jekonjom odviedol z Jeruzalema do zajatia babylonský kráľ Nabuchodonozor.
4 (1d) Jeho sen bol takýto: Bolo počuť zvuky, rachot, hromy a zemetrasenie a zmätok na celej zemi.
5 (1e) Vtom sa objavili dva obrovské draky pripravené na súboj a všade sa rozliehal ich hrozivý rev.
6 (1f) Na ich rev sa každý národ vychystal do vojny, aby bojovali proti národu spravodlivých.
7 (1g) Bol to deň tmy a čierňavy, súženie a úzkosť, pohroma a hrozný zmätok na zemi!
8 (1h) Celý spravodlivý národ sa vyľakal, lebo sa obávali nešťastí, čo im hrozili. Pripravovali sa na to, že zahynú. Volali k Bohu.
9 (1i) Na ich volanie sa malý prameň rozrástol na veľkú rieku, v ktorej prúdilo množstvo vody.
10 (1k) Rozvidnelo sa a vyšlo slnko, pokorení boli povýšení a pohltili mocných. —
11 (1l) Mardochej sa po tomto sne, v ktorom videl, čo Boh zamýšľa urobiť, zobudil. Ustavične naň myslel a až do večera sa zo všetkých síl usiloval pochopiť ho.
12 (1m) Raz, keď Mardochej oddychoval na nádvorí, kde boli aj dvaja eunusi Gabata a Tarra, strážcovia dvora,
13 (1n) začul, ako sa dohovárajú. Začal skúmať, s čím si robia toľké starosti. Zistil, že sa chystajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa, preto o tom podal kráľovi správu.
14 (1o) Kráľ podrobil oboch eunuchov výsluchu. Keď sa priznali, odsúdil ich na smrť.
15 (1p) Tieto skutočnosti dal kráľ zapísať do kroniky a zapísal ich aj Mardochej.
16 (1q) Kráľ prikázal Mardochejovi, aby konal službu v paláci a za tieto služby ho obdaroval darmi.
17 (1r) Bol tam aj chvastúň Haman, Hamadatov syn, ktorého si kráľ veľmi vážil. Ten sa pre tých dvoch kráľovských komorníkov usiloval uškodiť Mardochejovi a jeho ľudu.
18 (1s) Po týchto udalostiach, keď kráľ Artaxerxes mocne vládol od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami,
19 (2) zaujal kráľ Artaxerxes trón v meste Súzy.
20 (3) V treťom roku svojho kraľovania usporiadal hostinu pre priateľov a pre príslušníkov ostatných národov, pre veľmožov Peržanov a Médov, ako aj pre vladárov provincií.
21 (4) Potom im na celých stoosemdesiat dní vystavil na obdiv bohatstvo svojej ríše a nádheru a slávu svojej vznešenosti.
22 (5) Keď sa tento čas zavŕšil, usporiadal kráľ na nádvorí kráľovského domu sedemdňovú hostinu pre ľud rozličných národností, ktoré sa zdržiavali v meste.
23 (6) Nádvorie bolo vyzdobené jemnými ľanovými a bavlnenými závesmi natiahnutými pomocou ľanových purpurových šnúr na zlatých a strieborných kvádroch; tie boli na stĺpoch z mramoru a drahých kameňov. Na dlažbe zo smaragdových kameňov, perlete a mramoru boli zlaté a strieborné lôžka a na nich prikrývky z priesvitnej pestro vyšívanej látky. Dookola boli porozsýpané ruže,
24 (7) zlaté a strieborné čaše, pohár vykladaný diamantmi, ohodnotený na tridsaťtisíc talentov. K tomu bolo množstvo lahodného vína, z ktorého pil aj sám kráľ.
25 (8) Táto hostina bola bez obmedzení: tak si to želal kráľ a svojim správcom prikázal, aby vyhoveli jeho želaniu i želaniam ostatných.
26 (9) Podobne ako Artaxerxes aj kráľovná Astin usporiadala pohostenie pre ženy v kráľovských komnatách.
27 (10) Na siedmy deň, keď bol kráľ v dobrej nálade, povedal siedmim komorníkom, osobným služobníkom kráľa Artaxerxa: Hamanovi, Bazanovi, Tarrovi, Bórazovi, Zatoltovi, Abatazovi a Tarabovi,
28 (11) aby k nemu priviedli kráľovnú, nech zasadne na kráľovský trón, nech jej založia čelenku a všetkým vladárom i národom ukážu jej krásu, lebo bola krásna.
29 (12) Kráľovná Astin však odmietla ísť s komorníkmi. Kráľa sa to dotklo a nahneval sa.
30 (13) Vtedy povedal svojim priateľom: Nuž takto sa vyjadrila Astin? Rozsúďte a rozhodnite tento prípad!
31 (14) Prišli k nemu Arkesaios, Sarsataios, Malésear, vladári Peržanov a Médov, kráľovi najbližší, ktorí sedeli na prvých miestach pri kráľovi,
32 (15) a oznámili mu, ako podľa zákonov treba postupovať voči kráľovnej Astin, pretože nesplnila príkaz, ktorý jej dal kráľ prostredníctvom komorníkov.
33 (16) Vtedy povedal Muchaios kráľovi a vladárom: Kráľovná Astin urazila nielen kráľa, ale aj všetkých kráľových vladárov a náčelníkov.
34 (17) — Kráľ im totiž zopakoval slová kráľovnej i to, ako mu odpovedala. — Veď ako ona odvrávala kráľovi Artaxerxovi,
35 (18) tak sa oddnes podobne opovážia znevažovať svojich mužov ostatné manželky perzských a médskych vladárov, keďže počuli, čo povedala kráľovi.
36 (19) Ak s tým kráľ súhlasí, nech vydá kráľovské nariadenie a zapíšu ho do médskych a perzských zákonov. Nemožno postupovať inak! Kráľovná už nesmie vojsť ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech kráľ dá lepšej žene.
37 (20) Nech sa rozšíri tento zákon kráľa a platí v celom jeho kráľovstve. Potom budú všetky ženy úctou zahŕňať svojich manželov, od chudobného po bohatého.
38 (21) Táto reč sa páčila kráľovi i vladárom a kráľ urobil, ako navrhoval Muchaios.
39 (22) Poslal posolstvá do celého kráľovstva, do každej krajiny v jej reči, aby sa mužom prejavovala úcta v ich domácnostiach.
2 (1b) Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, významný človek, čo konal službu na kráľovskom dvore.
3 (1c) Bol jedným zo zajatcov, ktorých spolu s judským kráľom Jekonjom odviedol z Jeruzalema do zajatia babylonský kráľ Nabuchodonozor.
4 (1d) Jeho sen bol takýto: Bolo počuť zvuky, rachot, hromy a zemetrasenie a zmätok na celej zemi.
5 (1e) Vtom sa objavili dva obrovské draky pripravené na súboj a všade sa rozliehal ich hrozivý rev.
6 (1f) Na ich rev sa každý národ vychystal do vojny, aby bojovali proti národu spravodlivých.
7 (1g) Bol to deň tmy a čierňavy, súženie a úzkosť, pohroma a hrozný zmätok na zemi!
8 (1h) Celý spravodlivý národ sa vyľakal, lebo sa obávali nešťastí, čo im hrozili. Pripravovali sa na to, že zahynú. Volali k Bohu.
9 (1i) Na ich volanie sa malý prameň rozrástol na veľkú rieku, v ktorej prúdilo množstvo vody.
10 (1k) Rozvidnelo sa a vyšlo slnko, pokorení boli povýšení a pohltili mocných. —
11 (1l) Mardochej sa po tomto sne, v ktorom videl, čo Boh zamýšľa urobiť, zobudil. Ustavične naň myslel a až do večera sa zo všetkých síl usiloval pochopiť ho.
12 (1m) Raz, keď Mardochej oddychoval na nádvorí, kde boli aj dvaja eunusi Gabata a Tarra, strážcovia dvora,
13 (1n) začul, ako sa dohovárajú. Začal skúmať, s čím si robia toľké starosti. Zistil, že sa chystajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa, preto o tom podal kráľovi správu.
14 (1o) Kráľ podrobil oboch eunuchov výsluchu. Keď sa priznali, odsúdil ich na smrť.
15 (1p) Tieto skutočnosti dal kráľ zapísať do kroniky a zapísal ich aj Mardochej.
16 (1q) Kráľ prikázal Mardochejovi, aby konal službu v paláci a za tieto služby ho obdaroval darmi.
17 (1r) Bol tam aj chvastúň Haman, Hamadatov syn, ktorého si kráľ veľmi vážil. Ten sa pre tých dvoch kráľovských komorníkov usiloval uškodiť Mardochejovi a jeho ľudu.
18 (1s) Po týchto udalostiach, keď kráľ Artaxerxes mocne vládol od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami,
19 (2) zaujal kráľ Artaxerxes trón v meste Súzy.
20 (3) V treťom roku svojho kraľovania usporiadal hostinu pre priateľov a pre príslušníkov ostatných národov, pre veľmožov Peržanov a Médov, ako aj pre vladárov provincií.
21 (4) Potom im na celých stoosemdesiat dní vystavil na obdiv bohatstvo svojej ríše a nádheru a slávu svojej vznešenosti.
22 (5) Keď sa tento čas zavŕšil, usporiadal kráľ na nádvorí kráľovského domu sedemdňovú hostinu pre ľud rozličných národností, ktoré sa zdržiavali v meste.
23 (6) Nádvorie bolo vyzdobené jemnými ľanovými a bavlnenými závesmi natiahnutými pomocou ľanových purpurových šnúr na zlatých a strieborných kvádroch; tie boli na stĺpoch z mramoru a drahých kameňov. Na dlažbe zo smaragdových kameňov, perlete a mramoru boli zlaté a strieborné lôžka a na nich prikrývky z priesvitnej pestro vyšívanej látky. Dookola boli porozsýpané ruže,
24 (7) zlaté a strieborné čaše, pohár vykladaný diamantmi, ohodnotený na tridsaťtisíc talentov. K tomu bolo množstvo lahodného vína, z ktorého pil aj sám kráľ.
25 (8) Táto hostina bola bez obmedzení: tak si to želal kráľ a svojim správcom prikázal, aby vyhoveli jeho želaniu i želaniam ostatných.
26 (9) Podobne ako Artaxerxes aj kráľovná Astin usporiadala pohostenie pre ženy v kráľovských komnatách.
27 (10) Na siedmy deň, keď bol kráľ v dobrej nálade, povedal siedmim komorníkom, osobným služobníkom kráľa Artaxerxa: Hamanovi, Bazanovi, Tarrovi, Bórazovi, Zatoltovi, Abatazovi a Tarabovi,
28 (11) aby k nemu priviedli kráľovnú, nech zasadne na kráľovský trón, nech jej založia čelenku a všetkým vladárom i národom ukážu jej krásu, lebo bola krásna.
29 (12) Kráľovná Astin však odmietla ísť s komorníkmi. Kráľa sa to dotklo a nahneval sa.
30 (13) Vtedy povedal svojim priateľom: Nuž takto sa vyjadrila Astin? Rozsúďte a rozhodnite tento prípad!
31 (14) Prišli k nemu Arkesaios, Sarsataios, Malésear, vladári Peržanov a Médov, kráľovi najbližší, ktorí sedeli na prvých miestach pri kráľovi,
32 (15) a oznámili mu, ako podľa zákonov treba postupovať voči kráľovnej Astin, pretože nesplnila príkaz, ktorý jej dal kráľ prostredníctvom komorníkov.
33 (16) Vtedy povedal Muchaios kráľovi a vladárom: Kráľovná Astin urazila nielen kráľa, ale aj všetkých kráľových vladárov a náčelníkov.
34 (17) — Kráľ im totiž zopakoval slová kráľovnej i to, ako mu odpovedala. — Veď ako ona odvrávala kráľovi Artaxerxovi,
35 (18) tak sa oddnes podobne opovážia znevažovať svojich mužov ostatné manželky perzských a médskych vladárov, keďže počuli, čo povedala kráľovi.
36 (19) Ak s tým kráľ súhlasí, nech vydá kráľovské nariadenie a zapíšu ho do médskych a perzských zákonov. Nemožno postupovať inak! Kráľovná už nesmie vojsť ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech kráľ dá lepšej žene.
37 (20) Nech sa rozšíri tento zákon kráľa a platí v celom jeho kráľovstve. Potom budú všetky ženy úctou zahŕňať svojich manželov, od chudobného po bohatého.
38 (21) Táto reč sa páčila kráľovi i vladárom a kráľ urobil, ako navrhoval Muchaios.
39 (22) Poslal posolstvá do celého kráľovstva, do každej krajiny v jej reči, aby sa mužom prejavovala úcta v ich domácnostiach.
EsG 1, 1-39 | |