Sir 30, 1-27 |   |
Kniha Sirachovcova
30. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.
13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť, ani ovoňať:
20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23 Veselosť srdca - to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.
26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.
13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť, ani ovoňať:
20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23 Veselosť srdca - to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.
26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.
Sir 30, 1-27 | |