Sir 20, 1-33 |   |
Kniha Sirachovcova
20. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).
2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu.
10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
11 Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne.
13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné.
15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň.
16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek.
17 Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva.
18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba.
28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania.
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch?
33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu.
10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
11 Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne.
13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné.
15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň.
16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek.
17 Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva.
18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba.
28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania.
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch?
33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
Sir 20, 1-33 | |