Ž 88, 1-19 |   |
Žalmy
88. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi. Má sa spievať na nápev „Machalat“. Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.
2 Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.
3 Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
4 Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti.
5 Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
6 Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7 Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
8 Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9 Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10 aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.
11 Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
12 Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti?
13 Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
14 Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
15 Prečo ma, Pane, odháňaš? Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
16 Biedny som a umieram od svojej mladosti, vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
17 Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil a zlomili ma tvoje hrozby.
18 Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava a zvierajú ma zovšadiaľ.
19 Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, len tma je mi dôverníkom.
2 Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.
3 Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
4 Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti.
5 Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
6 Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7 Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
8 Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9 Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10 aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.
11 Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
12 Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti?
13 Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
14 Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
15 Prečo ma, Pane, odháňaš? Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
16 Biedny som a umieram od svojej mladosti, vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
17 Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil a zlomili ma tvoje hrozby.
18 Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava a zvierajú ma zovšadiaľ.
19 Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, len tma je mi dôverníkom.
Ž 88, 1-19 | |