Ž 50, 1-23 |   |
Žalmy
50. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Asafov žalm. Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
2 Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
3 náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná.
4 On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom:
5 „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
6 A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh.
7 „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
8 Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
9 Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried.
10 Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny.
11 Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli.
12 Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
13 Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?
14 Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
15 A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
16 No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?
17 Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš.
18 Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
19 Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk.
20 Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ.
21 Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
22 Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
23 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
2 Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
3 náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná.
4 On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom:
5 „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
6 A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh.
7 „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
8 Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
9 Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried.
10 Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny.
11 Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli.
12 Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
13 Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?
14 Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
15 A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
16 No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?
17 Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš.
18 Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
19 Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk.
20 Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ.
21 Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
22 Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
23 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
Ž 50, 1-23 | |