Ž 132, 1-18 |   |
Žalmy
132. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu,
2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
3 „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko;
4 svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia,
5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
6 Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách.
7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh.
8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.
9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.
10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.
12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:
14 „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných.
16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti.
17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo.
18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“
2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
3 „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko;
4 svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia,
5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
6 Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách.
7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh.
8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.
9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.
10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.
12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:
14 „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných.
16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti.
17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo.
18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“
Ž 132, 1-18 | |