Ž 102, 1-29 |   |
Žalmy
102. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale.
2 Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe.
3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj.
4 Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb.
6 Od samého náreku som iba kosť a koža.
7 Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín.
8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
10 Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami;
11 to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva.
13 Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.
15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami.
16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi;
17 lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.
18 Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.
19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána.
20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;
21 čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
22 aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,
23 keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
24 Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj,
25 neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
26 Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
2 Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe.
3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj.
4 Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb.
6 Od samého náreku som iba kosť a koža.
7 Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín.
8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
10 Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami;
11 to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva.
13 Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.
15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami.
16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi;
17 lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.
18 Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.
19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána.
20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;
21 čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
22 aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,
23 keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
24 Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj,
25 neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
26 Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Ž 102, 1-29 | |