Ž 38, 1-23 |   |
Žalmy
38. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Dávidov žalm na spomienku.
2 Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve,
3 lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka.
4 Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
5 Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
6 Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť.
7 Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.
8 Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.
9 Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.
10 Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.
12 Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.
13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.
15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16 Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
18 Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.
19 Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.
20 Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
21 Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.
22 Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.
2 Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve,
3 lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka.
4 Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
5 Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
6 Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť.
7 Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.
8 Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.
9 Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.
10 Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.
12 Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.
13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.
15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16 Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
18 Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.
19 Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.
20 Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
21 Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.
22 Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.
Ž 38, 1-23 | |