Ž 71, 1-24 |   |
Žalmy
71. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 V teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky.
2 Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.
3 Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; veď ty si moja opora a moje útočište.
4 Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, z ruky svojvoľníka a ničomníka.
5 Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
6 Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; tebe vždy patrí môj chválospev.
7 Som ako zázrak pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš.
8 Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou a nech ťa velebím deň čo deň.
9 Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú.
10 Moji nepriatelia hovoria o mne a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne
11 a vravia: „Boh ho opustil. Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.“
12 Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa; Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.
13 Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.
14 Ja však budem úfať neprestajne a všade budem šíriť tvoju chválu.
15 Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť.
16 Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.
17 Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.
18 Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. Tvoja moc
19 a tvoja spravodlivosť, Bože, siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?
20 Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.
21 Zveľadíš moju česť, prídeš a mňa potešíš.
22 Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, na citare ti zahrám, Svätý Izraela.
23 Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, i moja duša, ktorú si vykúpil.
24 Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
2 Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.
3 Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; veď ty si moja opora a moje útočište.
4 Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, z ruky svojvoľníka a ničomníka.
5 Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
6 Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; tebe vždy patrí môj chválospev.
7 Som ako zázrak pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš.
8 Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou a nech ťa velebím deň čo deň.
9 Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú.
10 Moji nepriatelia hovoria o mne a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne
11 a vravia: „Boh ho opustil. Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.“
12 Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa; Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.
13 Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.
14 Ja však budem úfať neprestajne a všade budem šíriť tvoju chválu.
15 Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť.
16 Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.
17 Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.
18 Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. Tvoja moc
19 a tvoja spravodlivosť, Bože, siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?
20 Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.
21 Zveľadíš moju česť, prídeš a mňa potešíš.
22 Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, na citare ti zahrám, Svätý Izraela.
23 Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, i moja duša, ktorú si vykúpil.
24 Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
Ž 71, 1-24 | |