Ž 49, 1-21 |   |
Žalmy
49. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2 Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
2 Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
Ž 49, 1-21 | |