Ž 144, 1-15 |   |
Žalmy
144. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.
2 On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
3 Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
4 Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
5 Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
6 Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
7 Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov;
8 ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná.
9 Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare.
10 Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
11 Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná.
12 Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové.
13 Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách;
14 náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach.
15 Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
2 On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
3 Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
4 Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
5 Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
6 Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
7 Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov;
8 ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná.
9 Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare.
10 Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
11 Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná.
12 Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové.
13 Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách;
14 náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach.
15 Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
Ž 144, 1-15 | |