Jób 42, 1-17 |   |
Kniha Jób
42. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol:
2 Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.
3 Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.
4 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!
5 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko.
6 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole.
7 A stalo sa, keď už bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, že riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
8 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
9 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu.
10 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne.
11 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.
12 A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc.
13 A mal sedem synov a tri dcéry,
14 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch.
15 A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.
16 A Job žil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia.
17 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.
2 Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.
3 Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.
4 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!
5 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko.
6 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole.
7 A stalo sa, keď už bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, že riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
8 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
9 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu.
10 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne.
11 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.
12 A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc.
13 A mal sedem synov a tri dcéry,
14 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch.
15 A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.
16 A Job žil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia.
17 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.
Jób 42, 1-17 | |