Jób 34, 1-37 |   |
Kniha Jób
34. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
2 Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
3 Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
4 Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
5 Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
6 Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
7 Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
8 Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
9 Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
10 Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
11 Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
12 Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
13 Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
14 Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
15 razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
16 Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
17 Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
18 Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
19 Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
20 Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
21 Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
22 Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
23 Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
24 Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
25 Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
26 Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
27 preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
28 pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
29 No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
30 aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
31 Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
32 Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
33 Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
34 Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
35 Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
36 Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
37 Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.
2 Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
3 Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
4 Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
5 Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
6 Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
7 Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
8 Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
9 Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
10 Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
11 Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
12 Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
13 Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
14 Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
15 razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
16 Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
17 Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
18 Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
19 Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
20 Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
21 Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
22 Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
23 Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
24 Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
25 Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
26 Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
27 preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
28 pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
29 No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
30 aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
31 Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
32 Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
33 Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
34 Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
35 Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
36 Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
37 Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.
Jób 34, 1-37 | |