Jób 20, 1-29 |   |
Kniha Jób
20. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
2 Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.
3 Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.
4 Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:
5 že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?
6 Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,
7 jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?
8 Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.
9 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.
10 Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.
11 Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.
12 Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,
13 šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:
14 jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.
15 Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.
16 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.
17 Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.
18 Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.
19 Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.
20 Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.
21 Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.
22 V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.
23 Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.
24 Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.
25 Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.
26 Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.
27 Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.
28 Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.
29 To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.
2 Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.
3 Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.
4 Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:
5 že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?
6 Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,
7 jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?
8 Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.
9 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.
10 Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.
11 Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.
12 Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,
13 šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:
14 jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.
15 Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.
16 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.
17 Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.
18 Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.
19 Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.
20 Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.
21 Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.
22 V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.
23 Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.
24 Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.
25 Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.
26 Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.
27 Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.
28 Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.
29 To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.
Jób 20, 1-29 | |