Jób 4, 1-21 |   |
Kniha Jób
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2 Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3 Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4 tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5 A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6 Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7 Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8 Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9 Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10 Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11 starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12 Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13 V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14 nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15 Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16 Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17 Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18 Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19 A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20 Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21 Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
2 Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3 Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4 tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5 A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6 Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7 Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8 Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9 Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10 Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11 starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12 Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13 V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14 nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15 Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16 Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17 Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18 Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19 A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20 Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21 Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
Jób 4, 1-21 | |