Jób 16, 1-22 |   |
Kniha Jób
16. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Zase odpovedal Job a riekol:
2 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
3 Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
4 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
5 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
6 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
7 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
8 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
9 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
10 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
11 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
12 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
13 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
14 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
15 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
16 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
17 Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
18 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
19 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
20 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
21 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
22 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
2 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
3 Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
4 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
5 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
6 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
7 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
8 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
9 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
10 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
11 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
12 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
13 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
14 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
15 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
16 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
17 Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
18 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
19 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
20 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
21 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
22 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
Jób 16, 1-22 | |