Jób 28, 1-28 |   |
Kniha Jób
28. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
2 železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
3 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
4 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
5 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
6 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
7 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
8 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
9 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
10 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
11 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ...
12 Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
13 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
14 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
15 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
16 Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
17 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
18 Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
19 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
20 A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
21 Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
23 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
24 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
25 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
26 robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
27 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
28 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
2 železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
3 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
4 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
5 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
6 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
7 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
8 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
9 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
10 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
11 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ...
12 Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
13 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
14 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
15 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
16 Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
17 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
18 Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
19 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
20 A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
21 Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
23 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
24 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
25 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
26 robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
27 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
28 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
Jób 28, 1-28 | |