Jób 41, 1-26 |   |
Kniha Jób
41. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?
2 Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!
3 Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
4 Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
5 Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?
6 Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
7 Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
8 Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
9 Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.
10 Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
11 Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
12 Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
13 Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
14 V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
15 Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
16 Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
17 Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
18 Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.
19 Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
20 Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
21 Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
22 Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
23 Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
24 Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
25 Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
26 Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.
2 Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!
3 Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
4 Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
5 Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?
6 Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
7 Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
8 Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
9 Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.
10 Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
11 Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
12 Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
13 Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
14 V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
15 Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
16 Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
17 Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
18 Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.
19 Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
20 Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
21 Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
22 Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
23 Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
24 Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
25 Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
26 Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.
Jób 41, 1-26 | |