Jób 13, 1-28 |   |
Kniha Jób
13. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
2 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4 Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6 Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10 Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17 Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.
2 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4 Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6 Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10 Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17 Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.
Jób 13, 1-28 | |