Kniha Múdrosti
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Boh otcov a Pán milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom,
2 svojou múdrosťou si človeka vybavil tak, aby mohol vládnuť nad tvorstvom, ktorému si dal vzniknúť,
3 aby spravoval svet zbožne, spravodlivo a aby v poctivosti srdca konal súd.
4 Daj mi múdrosť, prísediacu pri tvojom tróne, a nevylučuj ma spomedzi svojich detí.
5 Veď ja som tvoj sluha a syn tvojej služobnice, človek slabý a krátkeho života, primálo schopný chápať právo a zákony,
6 lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, ale chýbala by mu múdrosť od teba, nebude nič znamenať.
7 Ty si ma vybral za kráľa nad tvojím ľudom, za sudcu nad tvojimi synmi a dcérami.
8 Rozkázal si, aby som na tvojej svätej hore vystaval chrám a oltár v meste tvojho prebývania, obraz svätého stanu, ktorý si pripravoval od začiatku.
9 Ty máš múdrosť, ktorá pozná všetky tvoje diela: ona bola pri tom, keď si tvoril svet, ona vie, čo je milé tvojim očiam a čo je správne podľa tvojich prikázaní.
10 Zošli ju zo svätých nebies, pošli ju od trónu svojej slávy, aby bola pri mne a namáhala sa spolu so mnou, a vedel som, čo sa páči tebe.
11 Ona totiž vie a chápe všetko, rozumne ma bude viesť pri mojich podujatiach a ochráni ma svojou velebou.
12 Takto budú moje skutky príjemné, spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu a budem hodný sedieť na tróne svojho otca.
13 Veď ktorý človek môže poznať Božiu vôľu? Kto svojím myslením zistí, čo chce Pán?
14 Myšlienky smrteľníkov sú totiž chabé a naše úvahy sú nestále.
15 Veď porušiteľné telo zaťažuje dušu a pozemský stan tiesni myseľ plnú starostí.
16 Ledva vieme zachytiť to, čo je na zemi, a len s námahou chápeme to, čo máme na dosah ruky. Kto sa teda dopátra toho, čo je v nebi?
17 Kto pozná tvoju vôľu, ak ty nedaruješ múdrosť a ak z výšin nezošleš svojho Svätého ducha?
18 Tak boli ľudia na zemi usmernení na správnu cestu a ľudia poučení o tom, čo sa páči tebe. Múdrosť ich teda zachránila.
2 svojou múdrosťou si človeka vybavil tak, aby mohol vládnuť nad tvorstvom, ktorému si dal vzniknúť,
3 aby spravoval svet zbožne, spravodlivo a aby v poctivosti srdca konal súd.
4 Daj mi múdrosť, prísediacu pri tvojom tróne, a nevylučuj ma spomedzi svojich detí.
5 Veď ja som tvoj sluha a syn tvojej služobnice, človek slabý a krátkeho života, primálo schopný chápať právo a zákony,
6 lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, ale chýbala by mu múdrosť od teba, nebude nič znamenať.
7 Ty si ma vybral za kráľa nad tvojím ľudom, za sudcu nad tvojimi synmi a dcérami.
8 Rozkázal si, aby som na tvojej svätej hore vystaval chrám a oltár v meste tvojho prebývania, obraz svätého stanu, ktorý si pripravoval od začiatku.
9 Ty máš múdrosť, ktorá pozná všetky tvoje diela: ona bola pri tom, keď si tvoril svet, ona vie, čo je milé tvojim očiam a čo je správne podľa tvojich prikázaní.
10 Zošli ju zo svätých nebies, pošli ju od trónu svojej slávy, aby bola pri mne a namáhala sa spolu so mnou, a vedel som, čo sa páči tebe.
11 Ona totiž vie a chápe všetko, rozumne ma bude viesť pri mojich podujatiach a ochráni ma svojou velebou.
12 Takto budú moje skutky príjemné, spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu a budem hodný sedieť na tróne svojho otca.
13 Veď ktorý človek môže poznať Božiu vôľu? Kto svojím myslením zistí, čo chce Pán?
14 Myšlienky smrteľníkov sú totiž chabé a naše úvahy sú nestále.
15 Veď porušiteľné telo zaťažuje dušu a pozemský stan tiesni myseľ plnú starostí.
16 Ledva vieme zachytiť to, čo je na zemi, a len s námahou chápeme to, čo máme na dosah ruky. Kto sa teda dopátra toho, čo je v nebi?
17 Kto pozná tvoju vôľu, ak ty nedaruješ múdrosť a ak z výšin nezošleš svojho Svätého ducha?
18 Tak boli ľudia na zemi usmernení na správnu cestu a ľudia poučení o tom, čo sa páči tebe. Múdrosť ich teda zachránila.