Múd 18, 1-25

          

Kniha Múdrosti

18. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1  Tvoji svätí mali však najjasnejšie svetlo. Egypťania síce počuli ich hlas, ale nevideli nikoho, a pretože netrpeli ako oni, nazývali ich šťastnými.

2  Boli vďační, že im neubližujú tí, ktorých oni utláčali, a prosili o odpustenie.

3  Miesto tmy si svojim poskytol ohnivý stĺp, aby im bol vodcom na cestách neznámym krajom a slnkom, ktoré ich nepálilo pri ich slávnom putovaní.

4  Tamtí si totiž zaslúžili, aby boli zbavení svetla a uväznení v tme, pretože zadržiavali pod dozorom tvojich synov, cez ktorých mal svet dostať nehynúce svetlo zákona.

5  Keď sa uzniesli, že pozabíjajú novorodencov svätých, z ktorých jedno dieťa bolo odložené a zachránené, za trest si im odňal mnoho detí a spoločne si ich zahubil prívalom vôd.

6  Tú noc si našim otcom vopred oznámil, aby bezpečne vedeli, akým prísažným sľubom uverili, a aby boli dobrej mysle.

7  Tvoj ľud očakával záchranu spravodlivých a záhubu nepriateľov.

8  Tým si vlastne trestal protivníkov, tým si oslávil nás, keď si nás povolal.

9  Zbožné deti dobrých predkov totiž tajne prinášali baránka na obetu a jednomyseľne sa zaviazali poslúchať Boží zákon, že svätí budú mať rovnako účasť na dobrodeniach i na nebezpečenstvách, a už vtedy začali spievať chválospevy otcov.

10  Ako odpoveď zaznel neladný krik nepriateľov a rozliehal sa nárek nad oplákavanými deťmi.

11  Rovnaký spravodlivý trest stihol otroka i pána a jednoduchý človek trpel rovnako ako kráľ.

12  Všetci spoločne mali nespočetných mŕtvych, ktorí zomreli rovnakou smrťou. Živí nestačili ani len pochovávať, keď jednou ranou vymrel výkvet ich potomstva.

13  Tí, čo pre činy čarodejníkov nechceli ničomu veriť, napokon pri smrti prvorodených vyznali, že tento ľud je Božím synom.

14  Keď bolo všetko ponorené do hlbokého ticha a noc vo svojom behu prišla do polovice,

15  tvoje všemocné slovo z nebies sa znieslo z kráľovského trónu ako tvrdý bojovník doprostred krajiny odsúdenej na záhubu; nieslo tvoj neodvolateľný rozkaz ako ostrý meč.

16  Keď sa zastavilo, všade rozsievalo smrť, dotýkalo sa nebies, aj keď stálo na zemi.

17  Vtedy ich odrazu vystrašili vidiny v hrozných snoch a prepadli ich nečakané úzkosti.

18  Polomŕtvi padali: jedni tu, druhí tam; a pritom vypovedali, prečo umierajú.

19  Nepokojné sny im to totiž dali vopred vedieť, aby nezahynuli, nevediac, prečo vlastne tak hrozne trpia.

20  Smrť zakúsili aj spravodliví a skaza postihla mnohých na púšti, ale hnev netrval dlho.

21  Rýchlo totiž vystúpil bezúhonný muž a pustil sa za nich do boja, ako výzbroj svojej služby niesol modlitbu a kadidlovú obetu zmierenia. Postavil sa zoči-voči hnevu a urobil koniec tej rane a tak ukázal, že je tvojím služobníkom.

22  Roztrpčenie nepremohol telesnou silou ani účinnosťou zbraní, ale trestajúceho odzbrojil slovom, keď pripomenul zmluvy a prísahy dané otcom.

23  Keď totiž mŕtvi húfne padali jeden na druhého, stojaci uprostred zastavil hnev a zamedzil mu prístup k živým.

24  Celý vesmír bol totiž na jeho rúchu, ktoré mu siahalo až po nohy, slávne mená otcov boli vyryté v štyroch radoch drahokamov a tvoj majestát na diadéme jeho hlavy.

25  Pred týmto ničiteľ ustúpil a zľakol sa; veď stačilo, že zakúsili hnev.

   Múd 18, 1-25