Múd 11, 1-26 |   |
Kniha Múdrosti
11. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Rukou svätého proroka priviedla ich diela k úspechu.
2 Prešli cez neobývateľnú púšť a na neschodných miestach si stavali stany.
3 Vzdorovali protivníkom, odrážali nepriateľov.
4 Keď trpeli smädom a volali k tebe, dostali vodu zo strmej skaly, a tak utíšili smäd z tvrdého kameňa.
5 A tak cez to, čo bolo pre ich nepriateľov trestom, dostalo sa dobrodenia im samým, keď boli v núdzi.
6 Namiesto zdroja stále tečúcej rieky, zakalenej poškvrnenou krvou —
7 tak boli potrestaní tí za príkaz vraždiť maličkých — nečakane si im dal hojnosť vody.
8 Tak si im vtedy smädom ukázal, ako si potrestal ich protivníkov.
9 Keď boli vystavení skúške, hoci si ich karhal milosrdne, poznali, aké útrapy stihli bezbožných, ktorých si súdil v hneve,
10 lebo ich si skúšal ako napomínajúci otec. Tamtých však si trestal ako odsudzujúci prísny kráľ.
11 Či boli blízko, či ďaleko, doľahla na nich rovnaká trýzeň,
12 lebo ich zachvátil dvojaký zármutok a stonanie, keď sa rozpamätúvali na minulosť.
13 Keď totiž počuli, že to, čo bolo pre nich trestom, znamenalo dobrodenie pre tých druhých, pochopili, že za tým stojí Pán.
14 Veď toho, ktorého kedysi vyložili ako odvrhnuté dieťa, toho, ktorého s výsmechom odmietli, museli obdivovať na konci udalostí, pretože celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.
15 Pre ich nerozumné myšlienky plné neprávosti, ktoré ich priviedli na scestie, takže uctievali nemé plazy a ničomnú háveď, poslal si na nich ako trest záľahu nerozumných živočíchov,
16 aby poznali, že čím kto hreší, tým býva trestaný;
17 lebo tvoja všemohúca ruka, ktorá stvorila svet z neforemnej hmoty, neváhala poslať na nich množstvo medveďov a divých levov
18 alebo novo stvorené šelmy plné zúrivosti, celkom neznáme, také, čo chrlili ohnivé výpary alebo vyrážali syčiaci dym, alebo z okáľov ako blesky metali hrozné iskry.
19 Nielen ich uhryznutie mohlo spôsobiť záhubu, ale už pohľad na ne mohol vyľakať až na smrť.
20 Aj bez toho však mohli padnúť jediným dychom tí, čo ich postihuje trestajúca spravodlivosť a drví dych tvojej moci. Ty si však usporiadal všetko v správnej miere, počte a váhe.
21 Ty máš vždy po ruke svoju veľkú moc, kto môže vzdorovať sile tvojho ramena?
22 Celý vesmír je totiž pred tebou iba ako zrnko prachu na miske váh a ako kvapka rosy, ktorá zarána padá na zem.
23 Ty sa však zmilúvaš nad všetkými, pretože môžeš všetko, hľadíš ponad hriechy ľudí preto, aby konali pokánie,
24 lebo miluješ všetko, čo jestvuje. Neprotiví sa ti nič z toho, čo si stvoril, veď nebol by si vytvoril, čo nenávidíš.
25 Ako by niečo obstálo, keby si ty nechcel, alebo či by sa zachovalo to, čo si ty nepovolal?
26 Lež ty šetríš všetko, pretože je to tvoje, Vládca, priateľ života.
2 Prešli cez neobývateľnú púšť a na neschodných miestach si stavali stany.
3 Vzdorovali protivníkom, odrážali nepriateľov.
4 Keď trpeli smädom a volali k tebe, dostali vodu zo strmej skaly, a tak utíšili smäd z tvrdého kameňa.
5 A tak cez to, čo bolo pre ich nepriateľov trestom, dostalo sa dobrodenia im samým, keď boli v núdzi.
6 Namiesto zdroja stále tečúcej rieky, zakalenej poškvrnenou krvou —
7 tak boli potrestaní tí za príkaz vraždiť maličkých — nečakane si im dal hojnosť vody.
8 Tak si im vtedy smädom ukázal, ako si potrestal ich protivníkov.
9 Keď boli vystavení skúške, hoci si ich karhal milosrdne, poznali, aké útrapy stihli bezbožných, ktorých si súdil v hneve,
10 lebo ich si skúšal ako napomínajúci otec. Tamtých však si trestal ako odsudzujúci prísny kráľ.
11 Či boli blízko, či ďaleko, doľahla na nich rovnaká trýzeň,
12 lebo ich zachvátil dvojaký zármutok a stonanie, keď sa rozpamätúvali na minulosť.
13 Keď totiž počuli, že to, čo bolo pre nich trestom, znamenalo dobrodenie pre tých druhých, pochopili, že za tým stojí Pán.
14 Veď toho, ktorého kedysi vyložili ako odvrhnuté dieťa, toho, ktorého s výsmechom odmietli, museli obdivovať na konci udalostí, pretože celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.
15 Pre ich nerozumné myšlienky plné neprávosti, ktoré ich priviedli na scestie, takže uctievali nemé plazy a ničomnú háveď, poslal si na nich ako trest záľahu nerozumných živočíchov,
16 aby poznali, že čím kto hreší, tým býva trestaný;
17 lebo tvoja všemohúca ruka, ktorá stvorila svet z neforemnej hmoty, neváhala poslať na nich množstvo medveďov a divých levov
18 alebo novo stvorené šelmy plné zúrivosti, celkom neznáme, také, čo chrlili ohnivé výpary alebo vyrážali syčiaci dym, alebo z okáľov ako blesky metali hrozné iskry.
19 Nielen ich uhryznutie mohlo spôsobiť záhubu, ale už pohľad na ne mohol vyľakať až na smrť.
20 Aj bez toho však mohli padnúť jediným dychom tí, čo ich postihuje trestajúca spravodlivosť a drví dych tvojej moci. Ty si však usporiadal všetko v správnej miere, počte a váhe.
21 Ty máš vždy po ruke svoju veľkú moc, kto môže vzdorovať sile tvojho ramena?
22 Celý vesmír je totiž pred tebou iba ako zrnko prachu na miske váh a ako kvapka rosy, ktorá zarána padá na zem.
23 Ty sa však zmilúvaš nad všetkými, pretože môžeš všetko, hľadíš ponad hriechy ľudí preto, aby konali pokánie,
24 lebo miluješ všetko, čo jestvuje. Neprotiví sa ti nič z toho, čo si stvoril, veď nebol by si vytvoril, čo nenávidíš.
25 Ako by niečo obstálo, keby si ty nechcel, alebo či by sa zachovalo to, čo si ty nepovolal?
26 Lež ty šetríš všetko, pretože je to tvoje, Vládca, priateľ života.
Múd 11, 1-26 | |