Múd 14, 1-31

          

Kniha Múdrosti

14. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1  Iný zasa, keď sa vydá na plavbu a chce prejsť cez dravé vlny, vzýva drevo, ktoré je krehkejšie než čln, čo ho má niesť.

2  Loď vymyslela ziskuchtivosť a vyrobil ju dômysel remeselníka.

3  Vedie ju však tvoja prozreteľnosť, Otče, veď i v mori si pripravil cestu a vo vlnách bezpečnú dráhu.

4  Dokazuješ, že z každého nebezpečenstva môžeš zachrániť, aby na loď mohol nastúpiť aj ten, čo nemá skúsenosť námorníka,

5  ale želáš si, aby diela tvojej múdrosti neležali ladom. Preto ľudia zverujú svoje životy aj nepatrnému drevu, a keď prechádzajú na člne cez vlnobitie, zachraňujú sa.

6  Na začiatku, keď hynuli namyslení obri, nádej sveta našla útočisko na loďke a vedená tvojou rukou zanechala budúcemu veku semeno na nový zrod.

7  Požehnané drevo, ktoré je nástrojom spravodlivosti,

8  ale prekliate to, z ktorého bola vyrezaná modla, ako i ten, kto ju urobil: on, pretože ju vytvoril, ona, pretože bola nazvaná bohom, hoci je pominuteľná,

9  lebo Boh rovnako nenávidí bezbožného i jeho bezbožnosť.

10  To, čo bolo vytvorené, bude potrestané spolu so svojím tvorcom.

11  Potrestané budú aj modly pohanov, pretože sa v Božom tvorstve stali ohavnosťou, pohoršením ľudských duší a osídlom pre nohy nemúdrych.

12  A tak vymýšľanie modiel je začiatkom smilného odpadnutia, ich vytváranie je záhubou života.

13  Veď ony neboli od počiatku a nebudú naveky.

14  Na svet prišli z túžby ľudí po prázdnej sláve, preto majú určený skorý koniec.

15  Napríklad otec zronený predčasným žiaľom za dieťaťom, ktoré mu bolo priskoro odňaté, urobil si jeho obraz, a človeka, ktorý predtým zomrel, začal teraz uctievať ako boha, ba svojim podriadeným prikázal tajuplné kulty a obrady.

16  Časom sa tento bezbožný zvyk rozšíril a začali ho zachovávať ako zákon.

17  Z príkazu samovládcov sa ich sochám vzdávali náboženské pocty. Ľudia, ktorí bývali ďaleko, nemohli ich bezprostredne uctievať, a aby si spodobnili vzdialenú osobu, vytvorili si obraz uctievaného kráľa a tak sa horlivo líškali neprítomnému, akoby bol prítomný.

18  Na rozšírení kultu medzi tými, čo ho nepoznali, mala podiel aj ctižiadosť umelca.

19  On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil svoje sily na to, aby ho spodobnil čo najkrajšie.

20  Dav, ktorý sa dal strhnúť čarom jeho diela, začal pokladať za predmet kultu toho, ktorého si ešte nedávno ctil ako človeka.

21  Toto sa pre živých stalo osídlom, lebo ľudia zotročení nešťastím alebo tyranstvom dávali kameňom a drevu meno, ktoré sa nesmie dávať nikomu inému.

22  No nestačilo, že sa mýlili, pokiaľ ide o poznanie Boha; navyše žili pod silným útokom nevedomosti, takže ešte aj takéto veľké zlo nazývali pokojom.

23  Konajú obrady s vraždením detí alebo tajné mystériá, alebo šialené hostiny so zvrátenými obyčajami.

24  Nedbajú na čistotu života ani manželstiev, ale jeden druhého zákerne vraždí alebo zraňuje cudzoložstvom.

25  To všetko bez rozdielu má niečo spoločné s krvou a vraždou, krádežou a podvodom, s mravnou skazou, vierolomnosťou, vzburou, krivou prísahou,

26  prevracaním hodnôt, zabúdaním na dobrodenia, poškvrňovaním duší, pohlavnou zvrátenosťou, rozvratom manželstiev, cudzoložstvom a neviazanosťou.

27  Uctievanie modiel, ktoré si ani meno nezaslúžia, je totiž začiatkom každého zla, je jeho príčinou i zavŕšením.

28  Veď vo svojich radovánkach bujne hýria alebo prorokujú lži, alebo žijú nemravne, alebo bez váhania krivo prisahajú.

29  Nerátajú s trestom ani za falošné prísahy, pretože sa spoliehajú na bezduché modly.

30  Za oboje ich však stihne spravodlivá odplata: lebo zvrátene zmýšľali o Bohu, pridŕžali sa modiel, podvádzali krivou prísahou a opovrhovali svätosťou.

31  Nie moc tých, na ktorých prisahajú, ale trest určený hriešnikom vždy stíha vinníkov za ich priestupok.

   Múd 14, 1-31