Jób 39, 1-30 |   |
Kniha Jób
39. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Poznáš čas vrhu kozorožcov? Pozoruješ pôrodné bolesti jeleníc?
2 Počítaš mesiace, kým donosia mladé a poznáš čas ich vrhu?
3 Schúlia sa, vrhnú mladé, bolesti sa zbavia.
4 Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnú a viac sa k nim nevrátia.
5 Kto pustil divého osla na slobodu a kto rozviazal opraty stepnému oslovi?
6 Za domov som mu určil step a za príbytok soľnú pláň.
7 Ruch mesta je mu na smiech, krik pohoniča nepočúva,
8 na vrchoch sliedi po paši a vyhľadáva každú zeleň.
9 Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach?
10 Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil?
11 Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu?
12 Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici?
13 Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana,
14 lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva,
15 zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť.
16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.
17 Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti.
18 No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje.
19 Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou?
20 Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach.
21 Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji.
22 Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi.
23 Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú.
24 Hlučne a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk poľnice.
25 Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu.
26 Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlieta a smerom na juh rozprestiera krídla?
27 To na tvoje slovo sa orol vysoko vznáša a vysoko si stavia hniezdo?
28 Na brale býva a hniezdi, na skalných výbežkoch má pevnosť.
29 Potravu odtiaľ vyhľadáva, jeho oči ďaleko dovidia.
30 Jeho mláďatá vyciciavajú krv a tam, kde sú mŕtvoly, je aj on.
2 Počítaš mesiace, kým donosia mladé a poznáš čas ich vrhu?
3 Schúlia sa, vrhnú mladé, bolesti sa zbavia.
4 Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnú a viac sa k nim nevrátia.
5 Kto pustil divého osla na slobodu a kto rozviazal opraty stepnému oslovi?
6 Za domov som mu určil step a za príbytok soľnú pláň.
7 Ruch mesta je mu na smiech, krik pohoniča nepočúva,
8 na vrchoch sliedi po paši a vyhľadáva každú zeleň.
9 Bude azda byvol ochotný slúžiť ti a strávi noc pri tvojich jasliach?
10 Priviažeš byvola povrazom, aby oral a v dolinách za tebou bránil?
11 Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silu a ponecháš mu svoju prácu?
12 Veríš mu, že ti obilie privezie a zhromaždí na holohumnici?
13 Krídlo pštrosice si veselo trepoce, nie je to však peruť ani perie bociana,
14 lebo vajcia necháva na zemi a v prachu ich zohrieva,
15 zabúda, že ich noha môže rozšliapnuť a poľná zver zadláviť.
16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili, nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.
17 Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosť a nedal jej účasť na rozumnosti.
18 No len čo sa zdvihne a vyrazí, koňovi s jazdcom sa vysmeje.
19 Azda si ty dal silu koňovi a zaodel si jeho šiju hrivou?
20 Bude ti vari skákať ako kobylka? Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach.
21 Hrabe v údolí a teší sa, je plný sily a vytiahne proti zbroji.
22 Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať, pred mečom neustúpi.
23 Tulec, blýskavá kopija a šíp na ňom hrkocú.
24 Hlučne a zúrivo sa ženie po zemi, neobstojí, keď zaznie zvuk poľnice.
25 Pri zvuku rohu zaerdží a zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu.
26 Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlieta a smerom na juh rozprestiera krídla?
27 To na tvoje slovo sa orol vysoko vznáša a vysoko si stavia hniezdo?
28 Na brale býva a hniezdi, na skalných výbežkoch má pevnosť.
29 Potravu odtiaľ vyhľadáva, jeho oči ďaleko dovidia.
30 Jeho mláďatá vyciciavajú krv a tam, kde sú mŕtvoly, je aj on.
Jób 39, 1-30 | |