Jób 29, 1-25 |   |
Kniha Jób
29. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:
2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,
3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,
4 ako v dňoch mojej mladosti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,
5 keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa,
6 keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.
7 Keď som prechádzal mestskou bránou a keď som na námestí zaujímal svoj stolec,
8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, starci vstali a ostali stáť.
9 Kniežatá sa zdržiavali slov a ústa si zakryli dlaňou.
10 Vládcom zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,
12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.
13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich a srdce vdovy som dokázal rozjasať.
14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.
15 Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého,
16 pre chudobných som bol otcom a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.
17 Tesáky nešľachetného som vylamoval, zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom a rozmnožím svoje dni ako fénix.
19 Môj koreň sa rozrastá pri vode a v mojich vetvách bude nocovať rosa.
20 Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.
21 Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺkli.
22 Po mojej reči sa už neozvali, moje slovo padalo na nich ako rosa,
23 čakali na mňa ako na dážď a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.
24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru. Svetlo mojej tváre neodmietli.
25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom. Sedel som ako kráľ medzi šíkmi, ako ten, kto potešuje zronených.
2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,
3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,
4 ako v dňoch mojej mladosti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,
5 keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa,
6 keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.
7 Keď som prechádzal mestskou bránou a keď som na námestí zaujímal svoj stolec,
8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, starci vstali a ostali stáť.
9 Kniežatá sa zdržiavali slov a ústa si zakryli dlaňou.
10 Vládcom zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,
12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.
13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich a srdce vdovy som dokázal rozjasať.
14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.
15 Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého,
16 pre chudobných som bol otcom a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.
17 Tesáky nešľachetného som vylamoval, zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom a rozmnožím svoje dni ako fénix.
19 Môj koreň sa rozrastá pri vode a v mojich vetvách bude nocovať rosa.
20 Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.
21 Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺkli.
22 Po mojej reči sa už neozvali, moje slovo padalo na nich ako rosa,
23 čakali na mňa ako na dážď a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.
24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru. Svetlo mojej tváre neodmietli.
25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom. Sedel som ako kráľ medzi šíkmi, ako ten, kto potešuje zronených.
Jób 29, 1-25 | |