Jób 20, 1-29 |   |
Kniha Jób
20. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Nato Cófar z Naamy odpovedal takto:
2 Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam,
3 lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.
4 Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi,
5 že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih?
6 Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky,
7 navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?
8 Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočnú moru.
9 Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie.
10 Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.
11 Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu.
12 Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom,
13 je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal.
14 Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry.
15 Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí.
16 Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije.
17 Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a mlieka.
18 Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší,
19 lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval.
20 Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil.
21 Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý.
22 V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia.
23 Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať.
24 Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu.
25 Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda!
26 Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane.
27 Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu.
28 Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu.
29 Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.
2 Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam,
3 lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.
4 Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi,
5 že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih?
6 Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky,
7 navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?
8 Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočnú moru.
9 Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie.
10 Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.
11 Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu.
12 Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom,
13 je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal.
14 Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry.
15 Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí.
16 Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije.
17 Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a mlieka.
18 Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší,
19 lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval.
20 Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil.
21 Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý.
22 V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia.
23 Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať.
24 Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu.
25 Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda!
26 Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane.
27 Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu.
28 Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu.
29 Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.
Jób 20, 1-29 | |