Jób 31, 1-40

          

Kniha Jób

31. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

1  S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu.

2  Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný?

3  Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie?

4  Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?

5  Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,

6  nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

7  Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,

8  nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!

9  Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,

10  nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.

11  Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.

12  Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.

13  Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,

14  čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

15  Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!

16  Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?

17  Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?

18  Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.

19  Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,

20  či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?

21  Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,

22  nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

23  Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.

24  Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?

25  Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?

26  Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,

27  či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?

28  To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.

29  Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?

30  Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.

31  Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«

32  Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.

33  Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,

34  bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?

35  Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,

36  či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si?

37  Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“

38  Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali,

39  ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril,

40  nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.

   Jób 31, 1-40