Jn 11, 1-57 |   |
Evanjelium podľa Jána
11. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.
2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.
3 Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
5 Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7 Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
8 Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
9 Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta.
10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
11 Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
12 Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“
13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel.
15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.
18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,
19 a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.
21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
24 Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“
29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.
30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.
31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený
34 sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“
35 A Ježiš zaslzil.
36 Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
37 No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
40 Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“
44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
46 No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.
47 Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.
48 Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“
49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič.
50 Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“
51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ,
52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.
53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
54 Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.
55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.
56 Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“
57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.
3 Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
5 Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7 Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
8 Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
9 Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta.
10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
11 Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
12 Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“
13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel.
15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.
18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,
19 a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.
21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
24 Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“
29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.
30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.
31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený
34 sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“
35 A Ježiš zaslzil.
36 Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
37 No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
40 Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“
44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
46 No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.
47 Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.
48 Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“
49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič.
50 Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“
51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ,
52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.
53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
54 Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.
55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.
56 Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“
57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
Jn 11, 1-57 | |