Jn 10, 1-42 |   |
Evanjelium podľa Jána
10. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.
2 Kto vchádza bránou, je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.
5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“
6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
7 Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.
13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,
15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“
19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.
20 Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“
21 Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“
22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
25 Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno.“
31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
33 Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
34 Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«
35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -,
36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!
37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“
39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“
42 A mnohí tam uverili v neho.
2 Kto vchádza bránou, je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.
5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“
6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
7 Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.
13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,
15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“
19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.
20 Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“
21 Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“
22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
25 Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno.“
31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
33 Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
34 Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«
35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -,
36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!
37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“
39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“
42 A mnohí tam uverili v neho.
Jn 10, 1-42 | |