Nár 5, 1-22 |   |
Plač - Náreky
5. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo, pozri a viď našu potupu!
2 Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci.
3 Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy.
4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok.
5 S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja.
6 Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.
7 Naši otcovia hrešili a niet ich. My pykáme za ich previnenia.
8 Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.
9 S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte.
10 Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.
11 Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách.
12 Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.
13 Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.
14 Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách.
15 Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec.
16 Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili.
17 Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak,
18 kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky.
19 Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.
20 Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?
21 Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni ako boli oddávna.
22 Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?
2 Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci.
3 Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy.
4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok.
5 S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja.
6 Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.
7 Naši otcovia hrešili a niet ich. My pykáme za ich previnenia.
8 Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.
9 S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte.
10 Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.
11 Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách.
12 Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.
13 Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.
14 Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách.
15 Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec.
16 Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili.
17 Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak,
18 kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky.
19 Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.
20 Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?
21 Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni ako boli oddávna.
22 Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?
Nár 5, 1-22 | |