Nár 2, 1-22 |   |
Plač - Náreky
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 |TU(álef)|Tu Ach, ako Pán zastrel mrakmi v svojom hneve dcéru Sion, ozdobu Izraela zhodil z nebies na zem. Nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu.
2 |TU(bét)|Tu Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba, vo svojom prudkom hneve rozbúral opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá.
3 |TU(gimel)|Tu Vo svojom pálčivom hneve postínal všetky rohy Izraela, stiahol späť svoju pravicu pred nepriateľom a vzbĺkol uprostred Jákoba ako planúci oheň, ktorý všetko hltá.
4 |TU(dálet)|Tu Napol luk ako nepriateľ, pozdvihol pravicu a ako protivník hubil všetko, čo lahodilo oku. V stane dcéry Sion vylial ako oheň svoju zlosť.
5 |TU(hé)|Tu Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a zväčšil judskej dcére zármutok a žalosť.
6 |TU(váv)|Tu Ako záhradu pošliapal svoj príbytok, zničil svoj svätostánok. Hospodin dal na Sione zabudnúť na sviatok i deň sobotného odpočinku a zavrhol vo svojom prudkom hneve kráľa aj kňaza.
7 |TU(zajin)|Tu Zanevrel Pán na svoj oltár, znesvätil svoju svätyňu, vydal do ruky nepriateľa múry svojich palácov. Hluk zaznieval v Hospodinovom dome ako v deň zhromaždenia.
8 |TU(chét)|Tu Hospodin si zaumienil, že zrúca hradby dcéry Sion. Natiahol meraciu šnúru, neodvrátil ruku od ničenia a spôsobil zármutok na vale i na múre, až sa spolu zosypali.
9 |TU(tét)|Tu Do zeme sa vnorili jej brány. Zničil a rozlámal jej závory. Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi, niet zákona, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina.
10 |TU(jod)|Tu Starci dcéry Sion sedia na zemi a mlčia, sypú si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavy po zem.
11 |TU(kaf)|Tu Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň nad skazou dcéry môjho ľudu, keď hynie nemluvňa i dojča na námestiach mesta.
12 |TU(lámed)|Tu Kde je obilie a víno?, vravia svojim matkám, keď skonávajú ako ranení na uliciach mesta, keď vypúšťajú dušu v náručí svojich matiek.
13 |TU(mém)|Tu Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť, dcéra jeruzalemská? S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja rana je veľká ako more, ktože ťa uzdraví?
14 |TU(nún)|Tu Tvoji proroci ti vo videniach predpovedali márnosť a hlúposť, neodkrývali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Oznamovali ti veštby, samý klam a zvod.
15 |TU(sámek)|Tu Všetci okoloidúci zalamovali nad tebou ruky, híkali a krútili hlavami nad jeruzalemskou dcérou: Toto je mesto, o ktorom vraveli, že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?
16 |TU(ajin)|Tu Všetci tvoji nepriatelia otvárali proti tebe ústa, škerili sa a cerili zuby, hovorili: Pohltili sme ju! Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali. Dokázali sme to!
17 |TU(pé)|Tu Hospodin vykonal, čo si zaumienil. Uskutočnil, čo hovoril, čo prikázal už za pradávnych dní. Ničil bez súcitu. Nepriateľ zajasal nad tebou, Pán doprial víťazstvo tým, čo ťa sužovali.
18 |TU(cádé)|Tu Volaj zo srdca k Pánovi, stonaj, dcéra Sion, prelievaj slzy, nech tečú ako potok, dňom i nocou, neustávaj, nech neochabne zrenica tvojho oka.
19 |TU(kóf)|Tu Vstaň, bedákaj nocou s prvými nočnými strážami, vylievaj svoje srdce ako vodu pred Pánovou tvárou. Pozdvihni k nemu svoje dlane za život svojich detí, čo hynú od hladu na všetkých nárožiach.
20 |TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, všimni si, komuže si to urobil. Majú azda ženy jesť svoje potomstvo, starostlivo vychovávané deti? Či možno v Pánovej svätyni zavraždiť kňaza a proroka?
21 |TU(šín)|Tu V uliciach na zemi leží chlapec aj starec. Moje panny a mládenci padli mečom. Hubil si v deň svojho hnevu, zabíjal bez súcitu.
22 |TU(táv)|Tu Zavolal si z okolia ako na slávnostné zhromaždenie tých, ktorých sa desím. V deň Hospodinovho hnevu sa nikto nezachránil ani neunikol. Tých, čo som starostlivo vychovávala, zahubil môj nepriateľ.
2 |TU(bét)|Tu Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba, vo svojom prudkom hneve rozbúral opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá.
3 |TU(gimel)|Tu Vo svojom pálčivom hneve postínal všetky rohy Izraela, stiahol späť svoju pravicu pred nepriateľom a vzbĺkol uprostred Jákoba ako planúci oheň, ktorý všetko hltá.
4 |TU(dálet)|Tu Napol luk ako nepriateľ, pozdvihol pravicu a ako protivník hubil všetko, čo lahodilo oku. V stane dcéry Sion vylial ako oheň svoju zlosť.
5 |TU(hé)|Tu Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a zväčšil judskej dcére zármutok a žalosť.
6 |TU(váv)|Tu Ako záhradu pošliapal svoj príbytok, zničil svoj svätostánok. Hospodin dal na Sione zabudnúť na sviatok i deň sobotného odpočinku a zavrhol vo svojom prudkom hneve kráľa aj kňaza.
7 |TU(zajin)|Tu Zanevrel Pán na svoj oltár, znesvätil svoju svätyňu, vydal do ruky nepriateľa múry svojich palácov. Hluk zaznieval v Hospodinovom dome ako v deň zhromaždenia.
8 |TU(chét)|Tu Hospodin si zaumienil, že zrúca hradby dcéry Sion. Natiahol meraciu šnúru, neodvrátil ruku od ničenia a spôsobil zármutok na vale i na múre, až sa spolu zosypali.
9 |TU(tét)|Tu Do zeme sa vnorili jej brány. Zničil a rozlámal jej závory. Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi, niet zákona, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina.
10 |TU(jod)|Tu Starci dcéry Sion sedia na zemi a mlčia, sypú si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavy po zem.
11 |TU(kaf)|Tu Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň nad skazou dcéry môjho ľudu, keď hynie nemluvňa i dojča na námestiach mesta.
12 |TU(lámed)|Tu Kde je obilie a víno?, vravia svojim matkám, keď skonávajú ako ranení na uliciach mesta, keď vypúšťajú dušu v náručí svojich matiek.
13 |TU(mém)|Tu Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť, dcéra jeruzalemská? S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja rana je veľká ako more, ktože ťa uzdraví?
14 |TU(nún)|Tu Tvoji proroci ti vo videniach predpovedali márnosť a hlúposť, neodkrývali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Oznamovali ti veštby, samý klam a zvod.
15 |TU(sámek)|Tu Všetci okoloidúci zalamovali nad tebou ruky, híkali a krútili hlavami nad jeruzalemskou dcérou: Toto je mesto, o ktorom vraveli, že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?
16 |TU(ajin)|Tu Všetci tvoji nepriatelia otvárali proti tebe ústa, škerili sa a cerili zuby, hovorili: Pohltili sme ju! Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali. Dokázali sme to!
17 |TU(pé)|Tu Hospodin vykonal, čo si zaumienil. Uskutočnil, čo hovoril, čo prikázal už za pradávnych dní. Ničil bez súcitu. Nepriateľ zajasal nad tebou, Pán doprial víťazstvo tým, čo ťa sužovali.
18 |TU(cádé)|Tu Volaj zo srdca k Pánovi, stonaj, dcéra Sion, prelievaj slzy, nech tečú ako potok, dňom i nocou, neustávaj, nech neochabne zrenica tvojho oka.
19 |TU(kóf)|Tu Vstaň, bedákaj nocou s prvými nočnými strážami, vylievaj svoje srdce ako vodu pred Pánovou tvárou. Pozdvihni k nemu svoje dlane za život svojich detí, čo hynú od hladu na všetkých nárožiach.
20 |TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, všimni si, komuže si to urobil. Majú azda ženy jesť svoje potomstvo, starostlivo vychovávané deti? Či možno v Pánovej svätyni zavraždiť kňaza a proroka?
21 |TU(šín)|Tu V uliciach na zemi leží chlapec aj starec. Moje panny a mládenci padli mečom. Hubil si v deň svojho hnevu, zabíjal bez súcitu.
22 |TU(táv)|Tu Zavolal si z okolia ako na slávnostné zhromaždenie tých, ktorých sa desím. V deň Hospodinovho hnevu sa nikto nezachránil ani neunikol. Tých, čo som starostlivo vychovávala, zahubil môj nepriateľ.
Nár 2, 1-22 | |