Nár 4, 1-22 |   |
Plač - Náreky
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 |TU(álef)|Tu Ach, ako sčernelo zlato, ako sa zmenil rýdzi kov! Posvätné kamene sú rozhádzané po všetkých nárožiach ulíc.
2 |TU(bét)|Tu Vzácni synovia Siona, hodní rýdzeho zlata, a považovaní za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk!
3 |TU(gimel)|Tu Aj šakaly dávajú prsia, nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti.
4 |TU(dálet)|Tu Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb, ale nebolo toho, kto by im ho lámal.
5 |TU(hé)|Tu Tí, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach. Tí, čo boli vychovaní v purpure, ocitli sa v hnoji.
6 |TU(váv)|Tu Vina dcéry môjho ľudu bola väčšia ako hriech Sodomy, čo bola v okamihu rozvrátená, hoci sa jej ruky nedotkli.
7 |TU(zajin)|Tu Jej zasvätení boli čistejší než sneh, belší ako mlieko. Telo mali červenšie než koraly, žily ako zafír.
8 |TU(chét)|Tu Ich výzor však stemnel väčšmi ako čerň, na ulici ich nebolo možné spoznať. Koža na tele im zvráskavela, vysušila sa ako drevo.
9 |TU(tét)|Tu Lepšie na tom boli tí, ktorých skolil meč, ako tí, ktorých skolil hlad, tí, ktorí vykrvácali prebodnutí, ako tí, čo zomreli na neúrodu poľa.
10 |TU(jod)|Tu Pri skaze dcéry môjho ľudu ruky jemnocitných žien uvarili vlastné deti, poslúžili im za pokrm.
11 |TU(kaf)|Tu Hospodin vylial svoje rozhorčenie, svoj pálčivý hnev, roznietil na Sione oheň a ten pohltil jeho základy.
12 |TU(lámed)|Tu Králi zeme a všetci obyvatelia sveta neverili, že protivník a nepriateľ môže prejsť bránami Jeruzalema.
13 |TU(mém)|Tu Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, ktorí prelievali krv spravodlivých uprostred neho.
14 |TU(nún)|Tu Zaslepení blúdili ulicami, pošpinení krvou, takže sa nik nechcel dotknúť ich odevu.
15 |TU(sámek)|Tu Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich. Vyhnite sa, vyhnite sa, nedotýkajte sa! Keď sa vzdialili a odtackali, hovorilo sa medzi národmi: Nebudú viac nikde vítaní!
16 |TU(ajin)|Tu Sám Hospodin ich rozdelil, viac na nich nevzhliadne. Kňazov si nikto nectil, starším nikto nepreukázal milosrdenstvo.
17 |TU(pé)|Tu Ešte sa naše oči unavovali očakávaním našej pomoci. Márne. Na našej stráži sme čakali na národ, ktorý nemohol pomôcť.
18 |TU(cádé)|Tu Číhali na naše kroky, nemohli sme chodiť po našich uliciach. Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni, určite nastal náš koniec.
19 |TU(kóf)|Tu Naši prenasledovatelia boli rýchlejší než nebeské orly, naháňali nás po horách, striehli na nás v púšti.
20 |TU(réš)|Tu Duch nášho života, Hospodinov pomazaný, bol chytený do ich jám. O ňom sme hovorili: V jeho tôni budeme žiť medzi národmi.
21 |TU(šín)|Tu Len sa teš a raduj, dcéra Edóm, čo bývaš v krajine Úc! Aj po teba príde kalich, opojíš sa a obnažíš.
22 |TU(táv)|Tu Dcéra Sion, odpykaná je tvoja vina, Boh ťa už viac neodvedie do zajatia. Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm, odhalí tvoje hriechy.
2 |TU(bét)|Tu Vzácni synovia Siona, hodní rýdzeho zlata, a považovaní za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk!
3 |TU(gimel)|Tu Aj šakaly dávajú prsia, nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti.
4 |TU(dálet)|Tu Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb, ale nebolo toho, kto by im ho lámal.
5 |TU(hé)|Tu Tí, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach. Tí, čo boli vychovaní v purpure, ocitli sa v hnoji.
6 |TU(váv)|Tu Vina dcéry môjho ľudu bola väčšia ako hriech Sodomy, čo bola v okamihu rozvrátená, hoci sa jej ruky nedotkli.
7 |TU(zajin)|Tu Jej zasvätení boli čistejší než sneh, belší ako mlieko. Telo mali červenšie než koraly, žily ako zafír.
8 |TU(chét)|Tu Ich výzor však stemnel väčšmi ako čerň, na ulici ich nebolo možné spoznať. Koža na tele im zvráskavela, vysušila sa ako drevo.
9 |TU(tét)|Tu Lepšie na tom boli tí, ktorých skolil meč, ako tí, ktorých skolil hlad, tí, ktorí vykrvácali prebodnutí, ako tí, čo zomreli na neúrodu poľa.
10 |TU(jod)|Tu Pri skaze dcéry môjho ľudu ruky jemnocitných žien uvarili vlastné deti, poslúžili im za pokrm.
11 |TU(kaf)|Tu Hospodin vylial svoje rozhorčenie, svoj pálčivý hnev, roznietil na Sione oheň a ten pohltil jeho základy.
12 |TU(lámed)|Tu Králi zeme a všetci obyvatelia sveta neverili, že protivník a nepriateľ môže prejsť bránami Jeruzalema.
13 |TU(mém)|Tu Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, ktorí prelievali krv spravodlivých uprostred neho.
14 |TU(nún)|Tu Zaslepení blúdili ulicami, pošpinení krvou, takže sa nik nechcel dotknúť ich odevu.
15 |TU(sámek)|Tu Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich. Vyhnite sa, vyhnite sa, nedotýkajte sa! Keď sa vzdialili a odtackali, hovorilo sa medzi národmi: Nebudú viac nikde vítaní!
16 |TU(ajin)|Tu Sám Hospodin ich rozdelil, viac na nich nevzhliadne. Kňazov si nikto nectil, starším nikto nepreukázal milosrdenstvo.
17 |TU(pé)|Tu Ešte sa naše oči unavovali očakávaním našej pomoci. Márne. Na našej stráži sme čakali na národ, ktorý nemohol pomôcť.
18 |TU(cádé)|Tu Číhali na naše kroky, nemohli sme chodiť po našich uliciach. Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni, určite nastal náš koniec.
19 |TU(kóf)|Tu Naši prenasledovatelia boli rýchlejší než nebeské orly, naháňali nás po horách, striehli na nás v púšti.
20 |TU(réš)|Tu Duch nášho života, Hospodinov pomazaný, bol chytený do ich jám. O ňom sme hovorili: V jeho tôni budeme žiť medzi národmi.
21 |TU(šín)|Tu Len sa teš a raduj, dcéra Edóm, čo bývaš v krajine Úc! Aj po teba príde kalich, opojíš sa a obnažíš.
22 |TU(táv)|Tu Dcéra Sion, odpykaná je tvoja vina, Boh ťa už viac neodvedie do zajatia. Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm, odhalí tvoje hriechy.
Nár 4, 1-22 | |