Kniha proroka Izaiáša
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.
2 Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.
3 Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.
4 Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.
5 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.
6 Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.
7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael;
8 všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví:
9 Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami.
10 Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov:
11 Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá.
13 Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň.
14 Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom.
15 Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení.
16 Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
17 Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu.
18 Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19 Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena,
20 Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá.
2 Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.
3 Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov.
4 Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.
5 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.
6 Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.
7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael;
8 všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví:
9 Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami.
10 Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov:
11 Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá.
13 Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň.
14 Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom.
15 Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení.
16 Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá.
17 Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu.
18 Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19 Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena,
20 Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá.

