Iz 17, 1-14 |   |
Kniha proroka Izaiáša
17. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Výrok proti Damasku. Ajhľa, Damask prestane byť mestom, a bude hŕbou zrúcanín.
2 Jeho mestá budú navždy opustené, budú patriť stádam, ktoré budú polihovať na nich a nik ich nevyruší.
3 Zmizne pevnosť z Efrajimu i kráľovstvo z Damasku a zvyšok Sýrie pochodí ako sláva Izraelcov - znie výrok Hospodina mocností.
4 V ten deň zapadne sláva Jákoba a stratí sa tučnota jeho tela.
5 Pochodí, ako keď žnec schmatne stojace obilie a jeho rameno zožne klasy. Pochodí, ako keď niekto zbiera klasy v Refáímskom údolí.
6 Ostanú na ňom len paberky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu - znie výrok Hospodina mocností.
7 V ten deň pohliadne človek na svojho Stvoriteľa a jeho oči pozrú k Svätému Izraela.
8 Nepohliadne na oltáre, dielo svojich rúk, a nepozrie na to, čo zhotovili jeho prsty, ani na ašéry a oltáre na kadenie.
9 V ten deň ich pevné mestá budú opustené ako mestá Chivijcov a Amorejcov, ktoré opustili pred Izraelcami, a budú pustatinou.
10 Lebo si zabudol na Boha svojej spásy a nemyslel si na svoju pevnú Skalu. Preto len saď rozkošnú priesadu a vysádzaj odnože cudzieho boha!
11 V deň výsadby vypestuj svoju priesadu, toho rána, keď zaseješ, priveď ju do kvetu; ujde žatva v deň choroby a bolesť bude neliečiteľná.
12 Ach! Hučanie mnohých národov; hučia, ako hučia moria. Burácanie národov; burácajú ako hukot mnohých vôd.
13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Ale On ich pokarhá a ujdú ďaleko, zahnaní budú ako pleva z vrchov pred vetrom, ako kolesá z bodľačia pred povíchricou!
14 V čase večernom, ajhľa, hrôza! Skôr, ako príde ráno, už ich niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a lós tých, čo nás plienia.
2 Jeho mestá budú navždy opustené, budú patriť stádam, ktoré budú polihovať na nich a nik ich nevyruší.
3 Zmizne pevnosť z Efrajimu i kráľovstvo z Damasku a zvyšok Sýrie pochodí ako sláva Izraelcov - znie výrok Hospodina mocností.
4 V ten deň zapadne sláva Jákoba a stratí sa tučnota jeho tela.
5 Pochodí, ako keď žnec schmatne stojace obilie a jeho rameno zožne klasy. Pochodí, ako keď niekto zbiera klasy v Refáímskom údolí.
6 Ostanú na ňom len paberky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu - znie výrok Hospodina mocností.
7 V ten deň pohliadne človek na svojho Stvoriteľa a jeho oči pozrú k Svätému Izraela.
8 Nepohliadne na oltáre, dielo svojich rúk, a nepozrie na to, čo zhotovili jeho prsty, ani na ašéry a oltáre na kadenie.
9 V ten deň ich pevné mestá budú opustené ako mestá Chivijcov a Amorejcov, ktoré opustili pred Izraelcami, a budú pustatinou.
10 Lebo si zabudol na Boha svojej spásy a nemyslel si na svoju pevnú Skalu. Preto len saď rozkošnú priesadu a vysádzaj odnože cudzieho boha!
11 V deň výsadby vypestuj svoju priesadu, toho rána, keď zaseješ, priveď ju do kvetu; ujde žatva v deň choroby a bolesť bude neliečiteľná.
12 Ach! Hučanie mnohých národov; hučia, ako hučia moria. Burácanie národov; burácajú ako hukot mnohých vôd.
13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Ale On ich pokarhá a ujdú ďaleko, zahnaní budú ako pleva z vrchov pred vetrom, ako kolesá z bodľačia pred povíchricou!
14 V čase večernom, ajhľa, hrôza! Skôr, ako príde ráno, už ich niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a lós tých, čo nás plienia.
Iz 17, 1-14 | |